Ulice v okolí námestia sa výrazne zmenili

Primaciálne námestie nieslo od prvej polovice 18. storočia meno svätého Jána Nepomuckého a na konci 19. storočia meno kardinála Batthyányho.

Toto pôvodne malé trhovisko za radnicou bolo až do začiatku 20. storočia prístupné len veľmi úzkymi a krivolakými uličkami. V pôvodnej šírke a výzore sa z nich zachovala len terajšia Kostolná ulica, ktorá sa prv volala Radničná.

Uršulínska ulica vlastne námestím pri jeho východnej hranici prechádza. Výrazne je rozšírená na mieste terajšej Bratislavskej informačnej služby. Do roku 1910 tam stál jednoposchodový meštiansky dom, ktorý celou svojou parcelou zaberal dnešné územie námestia. Arcibiskupova rezidencia musela úzku ulicu a dom oproti rešpektovať, preto je pôdorys paláca na tej strane dva razy odstupňovane zúžený. Aj severná časť Uršulínskej ulice, ktorá viedla ku hradbám a k záhrade kláštora františkánov, bola oveľa užšia, ako je dnes. Rozšírili ju najmä okolo roku 1950 v súvislosti s výstavbou Novej radnice.

Aj Klobučnícka ulica viedla k mestským hradbám. Nebola priama ako dnes, ale mierne zakrivená. Stál na nej rad malých meštianskych domov. Tie, ktoré súviseli s areálom kláštora uršulíniek, kláštor na konci 19. storočia vykúpil. Na ich mieste postavili rádovú školu. V súvislosti so stavbou mestskej tržnice (1910 až 1912) zbúrali priľahlú časť mestského opevnenia a mohli zriadiť novú Klobučnícku ulicu, ktorá priamo spojila Primaciálne námestie s námestím pred kláštorom Milosrdných bratov, terajšieho Námestia SNP.

Otvorením novej ulice, ako aj zbúraním časti hradieb sa úplne zmenil urbanizmus tejto časti stredovekého mesta. Na mieste meštianskych domov medzi novopostavenou tržnicou a Primaciálnym palácom, z ktorých mnohé mali stredoveké základy, vybudovali potom na vtedajšie pomery obrovský blok bytov. Projekt vypracoval mestský inžinier Heinrich Szántó a stavbu financoval penzijný fond mestských úradníkov. Stavba bola pôvodne o poschodie nižšia a na strane k Primaciálnemu námestiu mala trojuholníkový štít podobný tomu na paláci. Až po prvej svetovej vojne budovu zvýšili o manzardovými strechami maskované najvyššie poschodie.

V roku 1903 kúpilo mesto od ostrihomského arcibiskupa Primaciálny palác, aby ho používalo ako radnicu. Prestavba (vtedy sa hovorilo „regulácia“) Klobučníckej ulice mala umožniť okrem iného aj praktický a pohodlný prístup k palácu, ktorý bol prv izolovaný od hlavných ťahov mestskej uličnej siete. V čase konských záprahov nebol problém zásobovať palác zozadu, z Laurinskej ulice. Keď sa však stal radnicou, a v meste sa objavili prvé autá, musela sa východná časť stredovekého mesta prispôsobiť novej dopravnej situácii.

FOTO - Oto Limpus