Vedeli ste? Cesta k Veľkej Bratislave siaha až do čias prvej ČSR
Zdroj: Archív TASR
Dožinkový sprievod v uliciach Rače v auguste 1954. To už bola niekdajšia obec osem rokov súčasťou tzv. Veľkej Bratislavy.
Tento rok pripomíname 80. výročie pričlenenia viacerých, dovtedy viac-menej samostatných obcí k Bratislave. Vtedy, 1. apríla 1946 sa sedem obcí stalo súčasťou tzv. Veľkej Bratislavy: Devín, Dúbravka, Lamač, Vajnory, Petržalka, Prievoz a Rača. Korene tohto historického momentu však siahajú až do čias vzniku prvej ČSR.
Po rozpade monarchie a vznikom Československa význam Bratislavy (Pressburg/ Pozsony/Wilsonovo mesto) vzrástol. Dobová tlač vítala nové pomery, ako to vyplýva aj z článku časopisu Slobodný Slovák z 1. februára 1919: ,,Dnes oči nielen Slovenska, ale aj ďalšieho širokého sveta obrátené sú na jedno mesto, ktoré vystupuje z dávnej šedej minulosti, ako morská panna, keď sa vynoril z hlbín morských. A to mesto je naša Bratislava.“
Toto vskutku originálne prirovnanie nebolo ďaleko od pravdy. Zlatá kniha mesta Bratislavy (1928) opisuje rozmach mesta takto: ,,Behom krátkej doby sa ukázalo, že mesto Bratislava ide v ústrety závidenia hodnej budúcnosti... Zatiaľ, čo tí, ktorým osud mesta bol sverený, sotrvávali na svojej provinciálnej mentalite, pomery vyvíjali sa tak, že mesto rástlo zo dňa na deň a že počet jeho obyvateľstva behom niekoľkých rokov vzrástol temer o 100 %... mnoho nenahraditeľného času uplynulo, kým starousadlé občianstvo pochopilo, že Bratislava vzrastá na dunajskú metropolu...“ a o niekoľko strán ďalej dodáva: ,,Ačkoľvek je Bratislava príliš vysoko položená... predsa má len naproti tomu veľmi hojné a významné prednosti, ako... najväčší rozsah, veľkomestský ráz... Uskutoční-li projekt Veľkej Bratislavy, vzrastie zaiste v krátkej dobe na stredoeurópske mesto...“
Hudcov Sprievodca po Bratislave (1942) už hovorí konkrétnejšie aj v súvislosti s niektorými obcami, o ktorých sme zmienili vyššie: ,,Veľa pozornosti venuje sa zriadeniu nových parkov a úprave spoločného regulačného plánu pre predmestia, ku ktorým treba dnes rátať obce Vajnory, Račištorf, Lamač a Karlova Ves. Veľká Bratislava nie je nič nového. Veď Vajnory a Lamač tvorily už v stredoveku s Bratislavou spoločný hospodársky celok.“
Zdroj:
Archív TASR
Vajnory v roku 1977, vyasfaltovaná ulica Za farou. V tom čase boli ešte tri ulice bez asfaltového povrchu.
Čo sa týka Karlovej Vsi, vznikla nezvyčajná situácia: po Mníchovskej dohode obec osady Karlova Ves bola pripojená k nacistickému Nemecku a osada Karlova Ves ostala s nepatrným chotárom na území Slovenského štátu. Preto hlavný mešťanosta na zasadnutí dňa 16. júla 1942 ,,na návrh Župného úradu v Bratislave z 25. marca 1942... v mene obecenstva mesta Bratislavy dáva súhlas na slúčenie obce Karlova Ves s mestom Bratislavou...“ Obec bola pripojená k Bratislave roku 1943.
Ďalšie obce ako Vajnory (Veinor/Szőlős), Račišdorf (Ratzersdorf/Récse), Prievoz (Ober-Urfer/Főrév), Lamač (Lamatsch/Lamacs) a Dúbravka (Kaltendörfl/Hidegkút) na základe vyhlášky Ministerstva vnútra z 13. februára 1944 by mali byť pripojené k hlavnému mestu už od 1. januára 1945. Vojnové udalosti však tento plán prekazili. K otázke Veľkej Bratislavy sa mohlo vrátiť až po apríli toho istého roku. Zbor povereníkov sa 21. decembra 1945 uzniesol na zlúčení spomínaných obcí a Devína s Bratislavou s právnou účinnosťou od 1. apríla 1946. V zmysle vyhlášky Povereníctva vnútra z 13. februára 1946 sa Petržalka (Engerau/Ligetfalu) dňom 1. apríla 1946 tiež stala súčasťou Veľkej Bratislavy.
László Kopasz, historik
Výročie: Pred 160 rokmi sa odohrala v Lamači posledná bitka prusko-rakúskej vojny, zomreli stovky ľudí
Prusko-rakúska vojna sa oficiálne skončila mierovou zmluvou 23. augusta 1866 v Prahe a v nasledujúcom roku sa stala jedným z určujúcich faktorov neskoršieho rakúsko-uhorského vyrovnania. Rakúsko sa zaviazalo, že sa úplne zrieka Nemecka a svojej nemeckej politiky. Posledná bitka celej vojny sa odohrala na území dnešnej bratislavskej časti Lamač. Pred 160 rokmi (22. júla 1866) napoludnie vstúpilo do platnosti prímerie a určila sa demarkačná čiara na území Záhorskej Bystrice.