Výročie: Pred 90 rokmi vyrazila na trať Praha - Bratislava legendárna Slovenská strela

Zdroj: TASR – Milan Kapusta

Slovenská strela

Nebol to obyčajný vlak - bol elegantný, aerodynamický, „lietadlom na koľajniciach“, ktoré predstihlo svoju dobu. Dodnes je považovaný za technický unikát, fascinuje svojím dizajnom a inováciami a stal sa symbolom vyspelosti a ambícií medzivojnového Československa.

V pondelok 13. júla uplynie 90 rokov, odkedy na svoju prvú pravidelnú jazdu z Prahy do Bratislavy vyrazil legendárny motorový vozeň M 290.0, známy ako Slovenská strela.

Potreba zrýchliť a zefektívniť železničnú dopravu v 30. rokoch 20. storočia viedla Československé štátne dráhy (ČSD) k objednávke moderných motorových vozňov. Ministerstvo železníc ČSR preto 17. mája 1934 zadalo zákazku na výrobu ľahkých, rýchlych a spoľahlivých súprav s vynikajúcimi trakčnými vlastnosťami.
Výroby sa ujala renomovaná kopřivnická Tatra, ktorá v tom čase patrila do koncernu Ringhofferových závodov. Na konštrukcii vozňa M 290.0 sa podieľali viacerí významní odborníci.

Celkový návrh a mechanickú časť mal na starosti vtedajší technický riaditeľ Tatry Hans Ledwinka, známy svojimi inovatívnymi riešeniami v automobilovom priemysle. Za elegantný a aerodynamický dizajn exteriéru aj interiéru bol zodpovedný český dizajnér Vladimír Grégr.

Kľúčovou inováciou bol elektromechanický prenos výkonu podľa patentu českého elektrotechnika Jozefa Sousedíka, prezývaného „moravský Edison“. Tento systém umožňoval pri nižších rýchlostiach elektrický prenos výkonu a pri vyšších mechanický, čím sa výrazne zvýšila efektivita a znížila spotreba paliva.

Vozne boli pôvodne poháňané dvoma šesťvalcovými benzínovými motormi Tatra 67 s výkonom približne 165 koní (123 kW) každý. Neskôr ich nahradili dieselovými motormi Tatra 68.

Aerodynamika vozňa bola prúdnicového tvaru, ktorý minimalizoval odpor vzduchu. Maximálna konštrukčná rýchlosť bola stanovená na 130 km/h, pričom počas skúšok dosiahla až 148 km/h. Hmotnosť prázdneho vozňa bola približne 36 ton.

Slovenská strela bola zaradená do pravidelnej prevádzky 13. júla 1936. Jej hlavnou trasou bola prestížna linka Praha - Bratislava s jedinou zastávkou v Brne.

Tento spoj znamenal v tom čase skutočnú revolúciu v cestovaní. Kým bežné parné vlaky zvládali vzdialenosť medzi oboma metropolami za 5,5 až 6 hodín, Slovenská strela ju prekonala za rekordné štyri hodiny a 51 minút vrátane 35-minútovej zastávky v Brne. Neskôr sa čistý čas jazdy skrátil až na štyri hodiny a 18 minút, pričom priemerná cestovná rýchlosť dosahovala 92 km/h.

Motorové vozne mali domovskú stanicu v Bratislave. Jazdili denne - ráno z Bratislavy do Prahy a popoludní späť. Boli prvým vlakom v Československu, na ktorý boli povinné miestenky, čo podčiarkovalo ich exkluzívny charakter. Cestujúci si v 72 sedadlách užívali vysoký komfort a k dispozícii mali aj bufetový servis.

Slovenská strela predstavovala v čase svojho vzniku špičku európskeho železničného inžinierstva. V porovnaní s dobovými vlakmi bola výrazne ľahšia, rýchlejšia a efektívnejšia. Jej technické riešenia boli na tú éru mimoriadne pokrokové a držala rekord v rýchlosti spojenia medzi Prahou a Bratislavou niekoľko desaťročí. Prekonali ju až moderné vysokorýchlostné vlaky ako Pendolino.

Celkovo boli vyrobené dva exempláre M 290.001 a M 290.002. Ich pravidelnú prevádzku prerušila druhá svetová vojna, počas ktorej boli pre nedostatok paliva odstavené. Po vojne ich využívali najmä na vládne a reprezentačné účely, napríklad na prepravu delegácií na Norimberské procesy.

Osud vozňov sa však líšil. Súprava M 290.001 bola v roku 1953 po požiari vyradená z prevádzky a neskôr zošrotovaná. Naopak súprava M 290.002 bola zachovaná a dlhé desaťročia stála ako monument pred múzeom Tatra v Kopřivnici, kde pripomínala slávnu éru československého železničného priemyslu.
V roku 2018 sa začal rozsiahly projekt kompletnej rekonštrukcie s cieľom vrátiť ju do plne prevádzkyschopného stavu. Celý projekt stál približne 118 miliónov českých korún a bol podporený aj z fondov Európskej únie.
Rekonštrukcia prebiehala v špecializovaných dielňach a zahŕňala obnovu podvozkov, motorov, interiéru aj všetkých technických systémov. V roku 2021 bola súprava M 290.002 úspešne dokončená a opäť sa vrátila na koľaje. Dnes je Slovenská strela národnou kultúrnou pamiatkou Českej republiky a je umiestnená v špeciálnom sklenenom pavilóne pri múzeu Tatra v Kopřivnici, kde je prístupná verejnosti.

(TASR)