Zdroj: Archív TASR
Do Osvienčimu poslali Gizi Fleischmannovú s osobitnou eskortou.Možno viete, možno nie, stačí však na ulici spomaliť, pozrieť sa dole a určite si na viacerých miestach všimnete v dlažbe zlatisté kocky. Sú to Kamene zmiznutých, ktoré na celom Slovensku pripomínajú zločiny nacizmu. V Bratislave ich nájdete na osemnástich adresách, pričom ďalšie majú pribudnúť v júli. Jeden z nich je na Klariskej ulici pred domom, kde žila Gizela Fleischmannová, označovaná za slovenského Oskara Schindlera. Deportovali ju do Osvienčimu s pokynom: Návrat nežiaduci.
Spomienkové Kamene zmiznutých, v nemčine Stolpersteine, teda kamene, o ktoré „zakopnete“, nájdete takmer vo všetkých krajinách, ktoré počas druhej svetovej vojny okupovali nacisti. Projekt tohto najväčšieho decentralizovaného pamätníka v Európe je dielom nemeckého umelca Guntera Demniga z roku 1992. Kameň na pamiatku Gizely Fleischmannovej osadili pred domom na Klariskej ulici č. 7 v auguste 2015. Betónová kocka v dlažbe s mosadznou tabuľkou pripomína: Tu žila Gizela Fleischmannová, rod. Fischerová, nar. 1892, deportovaná 1944 do Serede, do Osvienčimu, zavraždená...
Príbeh bratislavskej židovskej aktivistky, ktorá verila, že dokáže zastaviť deportácie, ak získa dosť peňazí, približuje kniha historičky Kataríny Hradskej Gizela Fleischmannová: Návrat nežiaduci. Oživila ho takisto divadelná hra Rabínka režisérky Anny Gruskovej, neskôr i rozhlasová trilógia a dokumentárny film.
Život Gizi, ako ju prezývali, bol plný paradoxov, historici pripomínajú i fakt, že ušľachtilé ciele niekedy dosahovala „neušľachtilým“ spôsobom. Pracovala v oficiálnej Ústredni Židov, jedinej povolenej organizácii židovskej komunity, ktorá z donútenia spoluorganizovala deportácie. Zároveň viedla akýsi tieňový kabinet ústredne, ilegálnu Pracovnú skupinu, ktorá sa usilovala zastaviť alebo aspoň zmierniť tempo deportácií. Na tento cieľ využívali členovia skupiny najmä peniaze, ktoré získavali aj nelegálnou cestou. Nimi potom podplácali skorumpovaných úradníkov na najvyšších miestach, vďaka čomu sa podarilo zachrániť tisíce životov. „Gizela Fleischmannová podplatením nemeckého poradcu pre židovské otázky na Slovensku Dietera Wislicenyho prispela k dočasnému zastaveniu transportov na jeseň 1942,“ uvádza Ústav pamäti národa.
Gizi, kľúčová osobnosť Pracovnej skupiny, sa chcela starať o svoju veľkú i malú rodinu. Ešte pred vojnou sa jej podarilo zachrániť svoje dve dcéry, ktoré po vzniku fašistického Slovenského štátu poslala do Palestíny. Už nikdy viac ich nevidela. Sama sa rozhodla zostať s matkou v Bratislave, v jednoizbovom byte na Klariskej ulici. „Nikam nejdem, zostanem s vami, spolu sme bojovali a spolu budeme znášať náš osud,“ napísala v liste.
Prenasledovanej židovskej komunite venovala všetky svoje sily, aby ju zachránila pred transportmi. Pre odbojové aktivity Gizelu Fleischmannovú opakovane vyšetrovala Ústredňa štátnej bezpečnosti, istý čas ju väznili – odviedli ju do židovského pracovného tábora v Novákoch, neskôr do väznice v Bratislave, potom do zaisťovacieho tábora v Ilave, odkiaľ sa ju ešte podarilo vytiahnuť. Nie nadlho.
„Po zatknutí gestapom ju 15. októbra 1944 deportovali do koncentračného tábora v Seredi. Od nemeckého veliteľa tábora Aloisa Brunnera odmietla ponuku na prepustenie výmenou za prezradenie úkrytov bratislavských Židov. Brunner ju následne zaradil do transportu z 17. októbra 1944 do tábora Auschwitz-Birkenau s poznámkou R. U. – Rückkehr unerwünscht – návrat nežiaduci,“ pripomína ďalej Ústav pamäti národa.
V Osvienčime sa jej stopa navždy stratila. Hneď po príchode do tábora 19. októbra 1944, kam Gizi poslali s osobitnou eskortou, vyvolali tri mená, medzi nimi aj to jej. Od transportu ju odviedli dvaja príslušníci SS, a tento deň sa zároveň uvádza ako deň úmrtia odvážnej Bratislavčanky.
• Kamene zmiznutých
"V Bratislave sú Kamene zmiznutých na 18 adresách, prvé osadené v roku 2014 a zatiaľ posledné v roku 2024. Ďalšie by sa mali v Bratislave ukladať v júli," priblížil Andrej Čierny z iniciatívy Antikomplex.sk. "Zaujímavosťou je, že rôzne iniciatívy kamene niekedy čistia a leštia, naposledy zamestnanci veľvyslanectva USA v januári. Ďalšou zaujímavosťou sú občasné organizované prechádzky po miestach, kde sú uložené Kamene zmiznutých, naposledy vlani na jeseň ako súčasť festivalu Jeden svet," doplnil pre Bratislavské noviny.
(ac)