Mier všade, kam sa pozrieš. Všimli ste si, aké umelecké diela zapĺňajú priestor Petržalky?
Zdroj: Matúš Husár
Socha Posolstvo mieru na Budatínskej uliciPri Dolnozemskej ceste sa týči oceľová holubica, medzi panelákmi stojí žena s vtákom v rukách, na stenách domov sa rozprestierajú farebné symboly. Diela s témou mieru vznikali v Petržalke najmä v 80. rokoch. Neboli náhodné – mali vytvárať identitu nového sídliska a niesť posolstvo doby.
Diela s témou mieru boli kedysi súčasťou širšej idey doby – mier ako oficiálna hodnota socialistického štátu v období studenej vojny. Dnes začína byť slovo mier opäť skloňované, možno aj častejšie, ako by nám bolo príjemné. Tvorí totiž nerozlučnú dvojicu s vojnou.
Ak prichádzate do Petržalky z juhu, nemôžete si nevšimnúť monumentálnu plastiku Holubica mieru. Osemnásť metrov ocele pretvorených na pohyb – zastavený okamih vzlietnutia, ktorý pôsobí, akoby sa mal každú chvíľu znovu rozbehnúť. Jedno krídlo sa plynulo mení na nosnú konštrukciu.
Autor, akademický sochár Karol Lacko, vytvoril dielo v rokoch 1981 – 1984. V tom čase stála plastika na okraji mesta, pri frekventovanom vjazde do Bratislavy. Mala vítať prichádzajúcich do „Mesta mieru“ – tak znela oficiálna rétorika socializmu. Holubica mieru prešla v roku 2021 obnovou a získala nové osvetlenie. Patrila k sérii troch symbolických objektov, umiestnených na rôznych stranách mesta, z ktorých dnes existujú dva.
Jasné posolstvo
O niekoľko ulíc ďalej, vo vnútrobloku na Budatínskej ulici, stojí menej nápadná, no o to intímnejšia socha – Posolstvo mieru. Bronzová plastika ženy s holubicou na pleci vznikla v roku 1982 a jej autorom je akad. sochár Pavol Tóth, ktorý sa vo svojej tvorbe venoval najmä ľudskej postave.
Ženská postava držiaca holubicu tu nestojí ako politický symbol. Skôr pripomína, že mier sa začína v každodennom živote – medzi domami, medzi ľuďmi, medzi deťmi, ktoré sa hrajú na ihrisku. Aj takto sa v 80. rokoch snažilo umenie vstúpiť do verejného priestoru – nie ako ozdoba, ale ako súčasť prostredia. Sediaca žena má na pravom pleci holubicu, pridržiavajúcu ju pravou rukou, ľavú ruku má opretú o kolená. Plastika je osadená v rámci zatrávneného priestoru na menšom podstavci z betónu. Podľa uznesenia vlády z roku 1965 bolo súčasťou každej investičnej výstavby výtvarné dotvorenie stavby či sídliskového komplexu. Cieľom tejto aktivity bola snaha o estetizáciu sídliskového prostredia. Cena tohto diela v roku 1983 bolo 390 000 korún československých.
Mier na panelákoch
Petržalka je známa aj veľkorozmernými maľbami na štítoch panelákov. V 80. rokoch, keď sídlisko rástlo takmer geometrickým tempom, vznikol ambiciózny plán výtvarne dotvoriť jeho najväčšie slepé plochy. Na dvanásťposchodových domoch sa postupne objavilo osem monumentálnych nástenných malieb – farebné orientačné body v mori betónu.
Jednou z nich je monumentálna maľba Mier na Osuského ulici od maliara Jozefa Porubčina. Obraz s rozmermi približne 12 × 36 metrov pracuje so symbolmi mladých ľudí, prírody a holubice. V čase vzniku nešlo len o umelecké gesto. V jednotvárnej zástavbe mali takéto maľby aj praktickú funkciu – pomáhali ľuďom orientovať sa. „Bývam pri Mieri“ alebo „stretneme sa pri tej veľkej holubici“ boli prirodzené navigačné body v spleti rovnakých vchodov a ulíc.
Maľba Mier na Osuského ulici
Osud petržalských malieb sa začal dramaticky meniť s nástupom zatepľovania fasád po roku 2000. Viaceré diela boli prekryté alebo zničené. Maľba Mier mala podobný osud – zmizla pod vrstvou izolácie. V rokoch 2014 – 2015 sa ju však podarilo zachrániť vďaka snahe občianskeho združenia Konduktor a aktivistu Martina Kleibla.
Ten vrátil do verejného priestoru aj ďalšiu ´mierovú´maľbu - Mierovú pieseň z roku 1983 na štítovej stene domu na Námestí Hraničiarov 13, ktorej autorom je maliar Ján Ilavský.
Mierová pieseň
Mier deťom
Téma mieru sa objavila aj priamo na budovách škôl. Nad vstupom do dnešnej Strednej zdravotníckej školy na Strečnianskej ulici sa nachádza kamenná mozaika Mier deťom od maliara Juraja Deáka. Mozaika z prírodného kameňa je pevnou súčasťou architektúry. Motív „mier deťom“ patril v období studenej vojny medzi časté témy. Deti symbolizovali budúcnosť, ktorú treba chrániť.
(mč)