Emil Mirbach chcel mať z paláca múzeum

Mestské paláce obyčajne nesú buď meno majiteľa, ktorý si ich dal postaviť, alebo meno najvýznamnejšieho z neskorších majiteľov. Bratislavský Mirbachov palác nesie meno posledného súkromného majiteľa, grófa s právnickým vzdelaním, ktorý palác mestu odkázal vo svojom závete.

JUDr. Emil Mirbach získal palác od grófa Kolomana Nyáryho aj s historickým zariadením a zbierkou umeleckých predmetov. Emil Mirbach býval v paláci už skôr. Dáma z rodiny grófov Nyáryovcov bývala v bočnom krídle na poschodí na základe užívacieho práva ešte v 50. rokoch, po smrti grófa Mirbacha.

Dnešný palác dal pred rokom 1770 postaviť nešľachtic. Bol to bohatý podnikateľ a majiteľ pivovaru. Prv na jeho mieste stával objekt známy ako Weiter Hof (široký dvor), spomínaný už v roku 1459. V prvej polovici 17. storočia ho vlastnil gróf Gašpar Illésházy, hlavný župan trenčianskej, oravskej a liptovskej župy. Ten ho poskytol v čase výstavby prvého evanjelického kostola (terajšieho kostola jezuitov) v rokoch 1636 až 1638 evanjelikom, aby sa v ňom mohli schádzať na služby božie.

Emil Mirbach si bol vedomý historickej ceny paláca aj ceny umeleckých diel, ktorými bol palác zariadený. Preto si želal, aby sa stal palác múzeom. Po roku 1950 sa tam konali prvé výstavy umeleckých diel. Potom sa miestnosti paláca stali dočasne úradovňami. Po generálnej rekonštrukcii sa do paláca nasťahovala medzičasom zriadená Galéria mesta Bratislavy. V pôvodnom stave sa zachovali dve miestnosti s dreveným obložením na stenách, do ktorého sú inštalované grafické listy z 18. storočia. Séria použitých grafických listov vznikla v Paríži ako edícia Medicejského cyklu od P. P. Rubensa, ktorý žil a tvoril najmä v Antverpách.

Pred niekoľkými týždňami otvorili v Slovenskej národnej galérii výstavu umeleckých diel pod názvom Bludní Holanďania. Časť výstavy je inštalovaná aj na prízemí Mirbachovho paláca. Sú to najmä grafiky zo zbierok SNG a GMB. Diela nizozemských umelcov 17. storočia, ktorých len ťažko možno považovať za „bludných Holanďanov“. Málokto si totiž uvedomuje, že v ich čase v ich vlasti vládli tí istí vládcovia z rodiny Habsburgovcov ako aj našim stredoeurópskym predkom. Diela nizozemských umelcov sa vtedy ani v rakúskych krajinách, ani v Českom kráľovstve, ani v Uhorsku (ktoré bolo s výnimkou väčšej časti dnešného Slovenska obsadené Turkami) asi nepovažovali celkom za cudzí import.

Štefan Holčík

FOTO - Oto Limpus