HISTÓRIA: Kde sa vzal názov - Elýzium– pre kedysi najchudobnejšiu časť Petržalky?
Zdroj: Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu z vydavateľstva Marenčin PT
Elýzium, najchudobnejšia časť Petržalky v roku 1939Jednou z častí Petržalky, ktorá má za sebou bohatú históriu, je lokalita v severnej časti bývalého ostrova Stadt Grund (Fundus Civitates) v 19. a 20. storočí známa hlavne pod názvami Elýzium a Lido.
Oblasť bola pre Bratislavčanov známa ako bývalé významné prírodné kúpalisko, dnes zanedbaná lokalita naproti Eurovei, i ako jedna z najchudobnejších štvrtí Bratislavy.
Severné časti ostrova Stadt Grund vznikli v priebehu 15. až 17. storočia v rámci presunu koryta Dunaja na východ, neskôr s východnou časťou splynul ostrov Kleine Brenner (Malé Pálenisko). Keďže ostrovy Kleine Brenner a Ovsište (Insula Habern) patrili Bratislavskému panstvu, majetkové nároky ani po zmene koryta nezanikli, vznikla tu aj katastrálna hranica s Prievozom (Ober Ufer).
Názov lokality Elýzium sa viaže k obliehaniu Bratislavy francúzskou armádou pod vedením maršála Louisa Nicolasa Davouta. Rakúske vojská sa opevnili na južnom brehu Dunaja, na Alte Au (Stará niva resp. Starý háj), Stadt Grund aj Ovsišti. 30. júna 1809 síce francúzske vojská územie dobyli až po rameno oddeľujúce ostrov Ovsište, ale obrana predmostia pokračovala naďalej, až kým 10. júla neboli rakúske vojská už pod vplyvom Napoleonovho víťazstva pri Wagrame a chystaného prímeria evakuované.
Nasledujúce mesiace (14. júla až 20. novembra 1809) bola Bratislava okupovaná francúzskou armádou (31. augusta sa v Bratislave na kontrolu vojsk a prehliadku hradu zastavil aj Napoleon). Francúzska armáda prítomná v Bratislave sa snažila postarať aj o svojich približne 1500 padlých, ktorí zahynuli v bojoch na južnej strane Dunaja od Ovsišťa až po Thebner Au (ostrov oproti hradu Devín vo vlastníctve Devínskeho panstva, dnes v Rakúsku). V lokalite, kde sa francúzskym vojskám podarilo dosiahnuť jediný vojenský úspech pri bojoch o dunajské predmostie, teda v severnej časti Stadt Grund bol založený vojenský cintorín pomenovaný Elýzium podľa sídla blažených v podsvetí v gréckej mytológii. Cintorín bol označený stromovou výsadbou a drevenými krížmi, a po odchode francúzskych vojsk nebol udržiavaný. Prežil iba jeden drevený kríž, ktorý bol po 80 rokoch obnovený a v roku 1922 nahradený kamenným pomníkom, ktorý prežil až do bombardovania Bratislavy v roku 1944.
Názov Elýzium sa prvýkrát spomína v roku 1837, o tri roky neskôr vznikla tzv. Bukschova horáreň. V tomto období bol cintorín na mapách zaznamenávaný, svoju pôvodnú funkciu postupne strácal, a využíval sa ako obora či ako park. Názov Elýzium sa rozšíril na širšiu lokalitu a začalo sa ním označovať osídlenie, ktoré vzniklo pozdĺž Klokočovej, neskôr aj Kočánkovej ulice (výstavba prvých domov prebehla okolo roku 1895). Neskôr, keď na brehu Dunaja vzniklo vojenské cvičisko (tzv. Mostný prápor; v areáli kúpaliska Lido) oblasť opäť zarástla lesom. Intenzívnejšie využitie oblasti nastalo počas nemeckej okupácie (vznikol tu tzv. Pionier Lager, ktorý sa využíval do šesťdesiatych rokov), ktoré sa po roku 1965 zmenilo na záhradkársku osadu.
Názov Elýzium sa prestal spájať s pôvodným významom, a snaha nájsť jeho pôvod viedla k spojeniu s názvom Au Liesel. Názov Liesel v rôznych obdobách (Liest, Liesst, Liessel) sa v dunajskej krajine v okolí Bratislavy vyskytoval často, v lokalite Stadt Grund sa však jeho výskyt viaže k zaniknutému ostrovu Au Liesel, ktorý ležal v stredoveku a ranom novoveku v centrálnej časti dnešnej Petržalky a patril k významným ostrovom v majetku Bratislavského hradného panstva, nachádzali sa tu záhrady obyvateľov Petržalky. V 17. a 18. storočí podľahol erózii Dunaja, a po zmene toku jeho posledný zvyšok splynul so Stadt Grund (okolie dnešnej Lachovej a Mlynarovičovej ulice). Podobnosť názvov Liesel a Elýzium spolu s faktom, že názov (väčšinou v podobe Liesel) pretrval pre túto lokalitu až do 20. storočia, viedla k spojeniu týchto názvov.
Peter Kašiak