Chcel napísať spomienky pre rodinu, vznikla obľúbená kniha: Pripomíname si 100. výročie narodenia J. Gustafíka

Zdroj: Jaroslav Gustafik: Spomienky Staropetržalčana, Marenčin PT

Jaroslav Gustafik.a kniha Spomienky Staropetržalčana

Azda niet záujemcu o dejiny Petržalky, ktorý by nepoznal knihu „Spomienky Staropetržalčana“. O jej úspechu svedčí, že popri prvom nepredajnom vydaní z roku 2000 sa kniha dočkala aj troch komerčných vydaní vo vydavateľstve Marenčin PT v rokoch 2009, 2017 a 2024. Autor publikácie, Jaroslav Gustafík, sa vďaka nej stal známym širokej verejnosti. Tento mesiac si pripomíname 100. výročie jeho narodenia a 5. výročie jeho úmrtia.

Pôvodným plánom Jaroslava Gustafíka bolo zanechať svoje spomienky iba rodine. K zmene rozhodnutia ho primäli rozhovory so Staropetržalčanmi, pre ktorých, podľa jeho slov, každá oživená spomienka bola „hojivým balzamom na ich panelákovú chorobu“. V prvom vydaní knihy uviedol: „V kategórii ľudí môjho veku je prinajmenšom nezvyklé, a musím priznať i opovážlivé, chytiť pero do rúk a stvoriť knižné dielo, ktoré neviem, či čitateľ prijme alebo zatratí.“ Ohlasy verejnosti dokázali, že jeho pochybnosti boli zbytočné.

Základom pre vydanie knihy boli desiatky článkov, ktoré Jaroslav Gustafík od júna 1996 pod značkou jag publikoval v Petržalských novinách. Najskôr vychádzali v rámci cyklu „Taká bola moja Petržalka“. V novembri 1996 vyšiel prvý článok s charakteristickým titulom „Spomienky Staropetržalčana“, ktorý bol od júna 1997 spoločný pre všetky ďalšie príspevky. Autor sa v nich snažil priblížiť históriu územia Petržalky od najstaršieho osídlenia až po asanáciu pôvodnej zástavby, s ktorou sa začalo v 70. rokoch 20. storočia. Najväčšiu historickú hodnotu majú spomienky na mnohé zásadné udalosti, ktorých bol súčasníkom a svedkom, a obraz starej Petržalky jeho generácie, ktorý sa mu podarilo vykresliť. Osobitnú pozornosť venoval návratom do detstva a mladosti, ktoré boli poznačené anexiou Petržalky Treťou ríšou. Jaroslav Gustafík sa zakrátko stal známym ako nevyčerpateľná studnica zaujímavých faktov a historiek z dejín Petržalky. O záujme čitateľov svedčili mnohé listy, ktoré prichádzali do redakcie Petržalských novín. Medzi pisateľmi neboli len pamätníci, ale aj mladí ľudia, ktorí ocenili možnosť dozvedieť sa viac o území, na ktorom sa narodili alebo tu žili. Pozitívne ohlasy verejnosti v roku 2000 motivovali mestskú časť Bratislava-Petržalka vydať Gustafíkove spomienky v ucelenej knižnej podobe. V júni toho roku si Jaroslav Gustafík z rúk petržalského starostu Vladimíra Bajana prevzal ocenenie Osobnosť Petržalky.

Kniha „Spomienky Staropetržalčana“ sa stala podkladom pri vypracovaní viacerých evidenčných listov pamätihodností zapísaných do zoznamu pamätihodností mestskej časti Bratislava-Petržalka. Poslúžila aj ako základ pri realizácii cyklu výstav „Taká bola Petržalka“ v Miestnej knižnici Petržalka a vo viacerých ohľadoch je relevantným prameňom pre ďalšie publikácie venované dejinám najväčšej bratislavskej mestskej časti.

Jaroslav Gustafík sa narodil 14. júna 1925 v Petržalke, v osade Durvayova tehelňa, ktorá sa nachádzala v blízkosti hranice s Rakúskom neďaleko Kopčianskej cesty. V Petržalke vychodil 5-triednu ľudovú školu a 5-triednu meštiansku školu. Počas okupácie Petržalky nacistickým Nemeckom pracoval v gumárenskom závode Semperit (Matador) ako kovofrézar. Po skončení 2. svetovej vojny pracoval na obecnom úrade a vo verejnej správe pôsobil až do roku 1985, keď odišiel do dôchodku. V roku 1948 sa oženil a celý svoj život prežil v Petržalke. Jaroslav Gustafík zomrel 20. júna 2020 krátko po dovŕšení svojich 95. narodenín.

Mgr. Matej Čapo, PhD.

S veľkým úspechom sa stretla aj nedávno vydaná kniha Petržalka, ktorá cez fotoaparát Juraja Bartoša mapuje sídlisko v rokoch 1977-2004. Táto kniha je zas vzácna pre tých, ktorí v sídliskovej Petržalke prežili detstvo. Zatiaľ je dostupná v Dočasnom kultúrnom priestore na Rovniankovej 5 vo štvrtok a piatok v čase 15:00 – 19:00 a v sobotu a nedeľu od 13:00 – 16:00. V prípade vypredania zvažuje vydavateľ dotlač.

Zdroj: J. B.