Bellušova nadstavba nepôsobí rušivo

Podkrovie starej radnice patrilo k najrozsiahlejším v meste. Komplex pôvodne jednotlivých domov už pred rokom 1500 zastrešili spoločnou strechou. Do nej zabudovali dodnes zachované tri vikiere.

Podkrovia domov sa v stredoveku a v ranom novoveku používali predovšetkým ako skladištia. Na povale sa dalo napríklad uložiť množstvo sena či slamy, ktoré v zime pôsobilo aj ako izolácia. Časté však boli požiare a seno horelo mimoriadne ľahko. Ako skladištia sena sa používali aj povaly kostolov, ako to možno doteraz vidieť na kostole uršulínok. Na povalách meštianskych a najmä remeselníckych domov bývali ubytovaní aj učni, tovariši, kočiši a iní služobníci, niekedy v samostatných komôrkách, inokedy v spoločnom priestore.

Podľa historických prameňov sa dá domnievať, že podkrovie starej radnice slúžilo už v 16. storočí aj na uloženie archívnych materiálov, ale určite tam boli aj iné sklady a miestnosti, v ktorých sa dalo bývať. V jednom z vikierových okienok bol zavesený zvon.

Archív v radnici sa stále rozrastal, v 18. storočí najdôležitejšie dokumenty uložili do klenutej miestnosti na prvom poschodí Ungerovho domu, kde bolo nebezpečenstvo požiaru skoro úplne vylúčené. V druhej polovici 19. storočia založili Mestské múzeum a umiestnili ho do siení radnice. Mesto budovalo aj odbornú knižnicu, ktorá obsahovala všetku možnú literatúru k dejinám mesta. V 30. rokoch 20. storočia sa rozhodlo upraviť podkrovie starej radnice pre potreby vedeckej knižnice.

Podľa projektu architekta Emila Belluša vstavali do podstrešia (1934/5) železobetónovú konštrukciu obsahujúcu veľkú knižničnú sálu, osvetlenú od východu mimoriadne veľkými oknami, viditeľnými z nádvoria. Nie je známa nijaká fotografia rozostavanej budovy či rozobratého starého krovu, nie sú známe ani písomné správy či fotografie informujúce o priestore pred Bellušovou prestavbou. Počas prestavby si nevšimli ani gotické maľby bývalej kaplnky na vtedy odkrytej južnej stene veže. Vybudovanie knižnice v podkroví bolo napriek tomu veľmi citlivým zásahom, oveľa vhodnejším než prv predpokladané a navrhované nadstavby ďalšieho poschodia.

Po znárodnení knižnicu pod názvom „regionálna knižnica“ pričlenili k (znárodnenému) mestskému archívu. Po roku 1990 sa mesto niekoľko ráz pokúsilo získať „regionálnu knižnicu“ späť, ale nebolo úspešné. Ani nesmierne bohatý Archív mesta Bratislavy nie je doteraz vrátený mestu.

Po rekonštrukcii Apponyiho paláca sa počíta s rekonštrukciou podkrovia a suterénov Starej radnice. Pre knižnicu účelovo vybudovaný priestor v podkroví by sa mal znova zaplniť vzácnymi knihami. Ak nie tými pôvodnými, ktoré si privlastnil štát, tak inými, ktoré má vo svojich zbierkach Mestské múzeum.