HISTÓRIA a SPOMIENKY: Na Dunajskej ulici sa hral najlepší uličný futbal, dodnes poznáme mená hráčov

28.4.2022
0

Zdroj: Archív J. Š.

Páčil sa vám článok?

Dominantou hornej časti Dunajskej ulice bolo niekoľko desaťročí detské ihrisko, ktorého zadná časť slúžila futbalu. Hral sa tu skvelý uličný futbal, ktorý tu bol veľmi populárny a často sa za plotom, zo strany ulice zastavovali chodci, aby futbalový zápas sledovali. Históriu tohto miesta i atmosféru zápasov nám približuje text, ktorý pre Bratislavské noviny spracoval historik Jaromír Slušný a náš nedávno zosnulý kolega Roman Slušný, ktorý je i takto stále medzi nami.

Bratislava ešte na konci 60. rokov mala skutočne veľa družstiev, ktoré uličný futbal hrali a na malých ihriskách vyrastali skutočné talenty. Kvôli tomu sa na Dunajskej ulici striedali mužstvá skoro z celej Bratislavy. Dokonca môžeme povedať, že nastúpiť proti mužstvu Dunajskej na jej ihrisku bola vtedy česť, ktorej sa nedostalo každému. Sem mohlo len naozaj kvalitné mužstvo. Objavovali sa tu družstvá z Vydrice, Jakubovho námestia, Medickej záhrady, Pionierskeho paláca, Račianskeho mýta, ale aj zo vzdialenejších častí Bratislavy.

Popritom plocha ihriska dlhodobo slúžila niečomu úplne inému a je jasné, že to nevedia ani tí, čo tu hrávali, alebo dookola bývali. Uprostred Dunajskej ulice dlho stála Dunajská brána, ktorá ulicu delila na mestskú Dunajskú ulicu Donau Gasse a predmestskú Lazaretskú – Lazareth Gasse. Toto meno dnes má ulica, ktorá Dunajskú križuje. Za bránou, na predmestí bol postupne budovaný areál, ktorý by sme mohli nazvať sociálnym. Bol to predovšetkým Lazaret, nepriamo nadväzujúci na rozsiahly mestský špitál, ležiaci nad ním smerom k dnešnej Špitálskej ulici, ale jeho charakter nemal. Za Lazaretom stála kaplnka Nanebavzatia Panny Márie a cintorín sv. Jozefa.

Cintorín sa rozkladal pri dnešnej križovatke Dunajskej a Lazaretskej ulice, presne tam, kde neskoršie vzniklo futbalové ihrisko. Takže chlapci z Dunajskej a ich hostia hrávali futbal na bývalom cintoríne! Ale aj tu nastali po čase zmeny a cintorín bol nahradený záhradou. Mestský Špitál a Lazaret totiž tvorili akýsi komplet, ktorý začínal na Špitálskej ulici a končil na Dunajskej ulici. Po čase sa ale zmenšil, pretože nemocnice boli stavané na iných miestach Bratislavy a Špitál sa zmenil na kasárne. Ku Špitálu priliehal park, v ktorom za pekného počasia vysedávali chorí a zranení. V 19. storočí sa tento komplex rozdelil na dva – Nemocničný park a tzv. Vešeléniho záhradu, ktorá vznikla na priestore bývalého Cintorína sv. Jozefa na Dunajskej ulici a pôvodnej záhrady.

Na mape z roku 1933 bol Lazaret označený ako Opatrovňa chudobných. Tento objekt ale chátral, bol zbúraný a na výraznej ploche začalo byť budované veľké detské ihrisko, tvorené z niekoľkých častí. Od vstupnej brány sa šlo k hojdačkám niekoľkých druhov, pieskovisku a oddychovej časti s lavičkami. K nej priliehal plytší bazéna o rozmeroch asi 15x30 metrov. Bol hlboký asi pol metra, takže doň mohli všetky deti. Okolo bazéna bolo asi pol metra vysoké zábradlie z trubiek. Po boku bazéna boli hospodárske domčeky správcu ihriska.

Vpravo od vchodu, pred čelom tohto bazénu a hospodárskych budov bolo futbalové ihrisko asi o rozmeroch 25x 60 metrov. Na oboch stranách stáli hádzanárske bránky. Vstupná časť ihriska, nad ktorou sa rozkladali široké koruny niekoľkých vyšších moruší, bola od futbalovej oddelená asi meter vysokým plotom s pletivom. V zime boli okolo futbalového ihriska rozložené a zmontované hokejové mantinely. Chlapci potom priestor medzi nimi polievali vodou z hadíc, všetko to krásne zmrzlo a deti mali skvelé klzisko. V zime tam bolo skutočne dosť ľudí, najmä detí zo širokého okolia. Vstup bol totiž zadarmo.
Pri uličnom plote rástli z vnútornej strany menšie ihličnany, ktoré domáci futbalisti dokázali využiť vo svoj prospech. Dribovali medzi nimi a vonkajším plotom, často okolo nich dokázali súperovi rýchlo uniknúť. Na druhej strane, najmä pri bazéne, kde bolo aj "pítko" na vodu, to nešlo.

Práve na tomto ihrisku sa v 60. a na začiatku 70. rokov hral ten najlepší uličný futbal v Bratislave. Družstvá boli v podstate dve a delili sa podľa veku na tzv. veľkých a malých chlapcov. Julo Satinský vo svojej knihe Chlapci z Dunajskej na nich nejak pozabudol a to aj napriek tomu, že i s nedávno zomrelým Milanom Lasicom patrili k tým, čo sa pri plote zastavili a baviac sa spolu, sledovali zápasy. Takže teraz je možné tento dlh „chlapcom z Dunajskej“ odčiniť.

Veľkí chlapci boli ročníky narodenia 1944-1947. Hlavným brankárom bol Dušan „Kosťa“ Kosorínsky, ktorý si aj s bratom zahral v Jakubiskovom filme Dovidenia v pekle, priatelia. Od marca 1969 túto jeho úlohu prevzal Jaro Slušný, ktorý do toho času chytal za malých chlapcov, ale v prípade potreby za Kosťu už od roku 1967 zaskakoval. Hráčmi boli: Marián „Didi“ Slivarich, Jozef „Jojko“ Malovec, Dušan „Pupki“ Žurek, Michal „Eči“ Kiss, Laco „Lapuka“ Flamich , do marca 1969 Dušan Haša, od marca 1969 Dušan „Kosťa“ Kosorínsky, Vilo Bauer... Viacerí z nich sú už po smrti. V prípade potreby za družstvo veľkých chlapcov hrali aj tí mladší.

Malí chlapci boli ročníky narodenia 1951-1953. Brankárom bol Jaro Slušný, hráči: Dušan Fučík, Jaroslav Černil – neskorší hráč Slovanu Bratislava, Tomáš Gruner, Peter Kubovčák, Tibor Kmeť, bratia Priklerovci, bratia Chovancovci, Zolo Varga... Boli to skoro neporaziteľné mužstvá a králi bratislavského uličného futbalu.

Na začiatku 70. rokov bol bazén zmenený na telocvičňu, futbalové ihrisko zmenšené o polovicu, ale aj tak sa tu ešte niekoľko rokov hrávalo. Nakoniec i táto plocha bola nahradená modernou budovou. I druhá časť ihriska je pod hrozbou, pretože Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 2/2004 zo dňa 27. 9. 2004 bola totiž zrušená ochrana Vešeléniho záhrady na Dunajskej ulici (parc. č.8667/1, 8667/2), vyhlásená v roku 1994.

Jaromír Slušný
Roman Slušný

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie