Mestská sieň bola pôvodne kaplnkou

Každá historická radnica obsahuje najmenej tri mimoriadne významné priestory. Radnica by nebola radnicou, keby sa v nej nenachádzala kaplnka, sieň mestskej rady a väčšia miestnosť, v ktorej sa schádzali volení poslanci, a v ktorej sa obyčajne konali aj súdne pojednávania. Richtár bol v meste aj najvyšším sudcom.

V súkromnom dome richtára Jakuba sa už prv ako sa stal radnicou nachádzala na poschodí mimoriadne veľká a významná miestnosť, kde richtár prijímal členov mestskej rady, kde súdil, a ktorá bola možno súčasne domácou kaplnkou. Po čiastočnom zničení budovy v domácej vojne v roku 1439 bolo treba objekt prestavať. V archíve viedenskej stavebnej huty pri chráme svätého Štefana sa zachoval plán na výstavbu mimoriadne bohatej radničnej budovy. Pôdorys plánovanej budovy s vežou na nároží pri uličke korešponduje s pozemkom prešporskej radnice, nebol však ani tu ani nikde inde realizovaný.

Mesto sa rozhodlo pre lacnejšie riešenie. Kaplnku a veľkú zasadaciu sieň zriadili na poschodí južne od veže. Kaplnka bola zasvätená uhorskému svätému kráľovi Ladislavovi, patrónovi mesta a súčasne vtedajšiemu kráľovi - dieťaťu Ladislava Habsburského, ktorý sa 1439 narodil ako pohrobok. Nachádzala sa presne nad prejazdom brány, bola však užšia a kratšia ako je prejazd na prízemí. Na jej východnom konci bol v polygonálnom priestore umiestnený jednoduchý oltár. Dohotovená kaplnka bola vymaľovaná biblickými scénami. V roku 1443 si ju prišiel prezrieť ostrihomský arcibiskup.

V privilégiu z roku 1291 dáva kráľ mešťanom právo voliť si richtára a dvanásť členov mestskej rady. V 14. storočí vznikol zastupiteľský zbor, ktorý bol známy ako „širšia mestská rada“. Spočiatku mala 24 volených členov. V 15. storočí sa objavuje vedľa funkcie richtára ešte funkcia mešťanostu. Mestskú radu potom tvorilo 24 prísažných a širšia mestská rada sa rozrástla na 60 členov. Práve pre zasadania týchto orgánov bolo potrebné vybudovať veľkú radnú sieň.

V roku 1577 bola radnica prevažne v rukách evanjelikov. Gotickú kaplnku ako nepotrebnú zrušili. Presunutím priečky medzi bývalou kaplnkou a radnou sieňou zmenili situáciu miestností. Na mieste rozšírenej bývalej kaplnky zriadili novú sieň pre mestskú radu. V susednej, o málo zmenšenej miestnosti, vznikol priestor pre „širšiu mestskú radu“, alebo, ako sa vtedy hovorilo, „sieň volených občanov“. Zboru poslancov sa v nemecky hovoriacom meste Prešporku hovorilo „Genanntschaften“, po latinsky „viri electi“(„zvolení muži“).

V miestnosti sa ďalej konali aj súdy. Doteraz je známa pod názvom „súdna sieň“. Okolo polovice 17. storočia ju zaklenuli mohutnou klenbou. Pred rokom 1695 taliansky štukatér Bastiano Corati Orsati pokryl klenbu sochárskou výzdobou, v ktorej sa opakuje výrazný motív cisárskej orlice. Orlice a iné detaily výzdoby sú pozlátené lístkovým zlatom. Maliar Johann Jonas Drentwett z Augsburgu namaľoval (1695) do štukových orámovaní na klenbe obraz Posledného súdu, Šalamúnovho súdu, personifikáciu spravodlivosti ako sudkyne so zaviazanými očami, a symboly vzťahujúce sa k osobe vtedy panujúceho uhorského kráľa Jozefa I.