Spomienkový album 09/2000

Dom na spojnici Ružovej ulice a Poľovníckeho radu (dnes Jesenského a Palackého) postavili v 80. rokoch 19. storočia. Dnes svojou zjednodušenou nevýraznou fasádou nikoho nezaujme, ale pred sto rokmi patril k ozdobám mesta.

Sídlila v ňom dekoratérska firma Wilhelma Andresa. Ruky jej zakladateľa a jeho spolupracovníkov kúzlili v meštianskych a šľachtických príbytkoch mesta rozprávkové salóny plné vyrezávaného a plyšom potiahnutého reprezentačného nábytku pod bohato štukovanými plafónmi, hodvábnymi vzorkovanými tapetami na stenách a ťažkými umne aranžovanými závesmi na oknách a na dverách. Vo firme si objednávali dekoráciu interiérov nielen bohatí obyvatelia mesta.

Aj šľachtici z blízkych kaštieľov a rôzne inštitúcie ako hotely a banky používali služby W. Andresa. Firma sa v roku 1886 pravdepodobne zúčastnila aj na zariadení hľadiska novopostaveného Mestského divadla (teraz Opera SND). Pri príležitosti návštev cisára a kráľa Františka Jozefa a jeho rodinných príslušníkov ozdobovala firma nástupištia železničnej stanice a prístavištia parníkov textilnými baldachýnmi a drapériami. Zúčastnila sa aj na stavbe a dekorácii slávnostnej tribúny pri príležitosti otvorenia prevádzky na Moste Františka Jozefa (1890). Podnik si považoval za česť, že smel pre procesie na sviatok Božieho tela na štyroch miestach na obvode terajšieho Hviezdoslavovho námestia inštalovať provizórne oltáre pod holým nebom.

Dom na Jesenského 8 prešiel koncom 30. rokov čiastočne modernizáciou. Zjednodušili jeho krásne fasády. neskôr sa stratili aj plechové kaktusy, ktoré boli súčasťou výzdoby zábradlia okolo plochej strechy. V 30. rokoch bola v budove malá tlačiareň a sídlila tam aj redakcia Slovenských národných novín. Po druhej svetovej vojne pričlenili objekt k susednej škole a zriadili tam školskú kuchyňu a jedáleň. Školstvu slúži tento bývalý obchodný a meštiansky dom aj dnes.

Za poskytnutie historického záberu, ako aj za zaujímavé informácie ďakujeme pravnučke pôvodného majiteľa inžinierke Edith Tomkó Šinkovičovej.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer