Pod jednotnou fasádou boli rôzne domy

V šesťdesiatych rokoch sa uskutočnila pomerne nákladná, ale z hľadiska pamiatkovej starostlivosti nie celkom zodpovedná, úprava historického objektu Starej radnice.

Pri výskume dovtedy jednotnej fasády, ktorú radnica dostala v roku 1577, sa zistilo, že sa pod ňou skrývajú doklady starších stavebných fáz. Najväčším prekvapením bolo odkrytie priečelia bývalého Pawerovho domu. Ten postavili tesne pred rokom 1422 v dovtedy nezastavanom pomerne úzkom priestore medzi staršími objektmi. Priestor sa pôvodne mohol používať ako priechod na miesto, kde neskôr vzniklo Primaciálne námestie, ale mohol byť aj záhradou či dvorom vedľajšieho domu.

Bohatý mešťan Hanns Pawer získal pozemok a postavil na ňom dom, ktorý jednoducho oprel o obvodové múry susedných domov bez toho, že by staval vlastné nosné múry. Preto boli aj veľká sieň na prízemí a komnata na poschodí zakryté len ľahkými drevenými povalami. O to bohatšie bola dekorovaná fasáda novostavby smerom na hlavné trhovisko.

Prvé poschodie pripomínalo skôr priečelie kamenného gotického chrámu s vysokými hrotitými oknami a s trojuholníkovým štítom nad nimi. Celá táto nádhera bola však vybudovaná z tehál a omietky. Možno poslúžila ako kulisa uhorskému kráľovi a rímskemu cisárovi Zigmundovi Luxemburskému, keď sa z okna radnice ukázal obyvateľom mesta zhromaždeným na trhovisku v roku 1434, aby sa mu poďakovali za novoudelené privilégiá. Vtedy už bol totiž aj tento dom v majetku mesta a spojený so staršou radnicou.

Na prvom poschodí bola už skôr zariadená nová radná sieň. Ozdobné priečelie sa však ťažko udržiavalo a po poškodení ostreľovaním z Hradu (1442) ho už neobnovili v pôvodnej nádhere. Pri nasledujúcej oprave radnice ozdoby a veľké okná zamurovali a na ich miesto osadili tri menšie okná v kamenných rámoch. Prízemie zaklenuli asi v roku 1457, poschodie ešte neskôr. Maľovaná dekorácia na klenbe poschodia je až z roku 1878. Maliari Carl Engel a Johann Grünwdl použili pri jej maľbe vtedy módne vzory inšpirované vykopávkami v Pompejách.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer