Zdroj: TASR - Štefan Puškáš
Hrob Karola Jettinga, ktorému prischla prezývka Bratislavský Robinson, nájdete na Ondrejskom cintoríne ľahko. Nie je ukrytý v úzkych uličkách. Stačí, ak sa od hlavnej cesty cintorína vyberiete vľavo a na pomník s jeho menom určite narazíte. Charakteristickým znakom obdĺžnikového náhrobného kameňa je kresba námornej plachetnice, symbol jeho dobrodružstiev.
Náhrobok cestovateľa a dobrodruha Jettinga dala v roku 1844 vyhotoviť mestská rada viac ako päťdesiat rokov po jeho smrti. Svedčí o tom mestský erb. Predtým bol asi nad Jettingovým hrobom iba nejaký jednoduchý náhrobok, možno kríž. Signalizuje to aj skutočnosť, že prešporský rodák nebol medzi obyvateľmi mesta veľmi známy, hoci v Rakúsku už v roku 1797, teda sedem rokov po jeho smrti, vyšla kniha približujúca jeho osud.
Karol sa narodil v Prešporku v Uhrách. Otec bol zámočník a viedlo sa mu pomerne dobre. Keď Karol dorastal, nastali v rodine rozpory týkajúce sa jeho budúcnosti. Otec chcel, aby sa vyučil remeslu, matka zasa, aby išiel študovať. Matkin názor zvíťazil a išiel študovať 5-ročné gymnázium. V 15 rokoch mu zomrel otec a rodina sa presťahovala do Viedne, kde Karol začal pracovať ako pisár v advokátskej kancelárii. Potom natrafil na bohatého pána a išiel k nemu robiť komorníka. Po istom čase odišli do Londýna, kde Karolov zamestnávateľ vlastnil banku. V roku 1772 ho vyslali s úlohou do Senegalu. Loď stroskotala, Jettinga zajali Mauri a stal sa otrokom. Otrokár mu však daroval slobodu a Jetting prešiel púšťou až do Rabatu, kde sa ho ujal anglický konzulát. Potom cestoval do Tangeru, Cadizu a do Londýna sa vrátil 11. decembra 1773.
Náhrobný kameň Karola Jettinga:
Zdroj:
TASR - Štefan Puškáš
Na jeho dobrodružstvo bol zvedavý aj samotný kráľ. Nakoniec ho vymenoval za konzula v Marseille. Do mesta sa však nedostal, lebo prišla búrka a loď zajali piráti. On sám uviazol na malom neobývanom ostrove. Žil tam opustený ako Robinson celých deväť mesiacov. Zachránila ho loď plávajúca okolo. Cestovateľ mal dobrodružstva už plné zuby a zatúžil po pokojnom živote v rodnom meste. Na jar roku 1784 sa vrátil do Prešporka. Svoje pocity opísal slovami: „Toľko radosti, čo ma tu čakalo a oblažilo, uštedrujú nebesá iste len svojim obľúbencom. Po ôsmich rokoch rozlúčky som bol pri cieli svojho šťastia. Pomlčím o všetkom, čo som cítil a aký som bol šťastný.“ Citáty sú z nemeckého vydania knihy o prešporskom Robinsonovi. Svetobežník mal s Angličankou Elle, ktorá zomrela, kým on blúdil po svete, aj syna. Ten údajne žil vo Viedni a poskytoval otcove zápisky viedenskému vydavateľovi, ktorý na základe nich napísal prvú knihu v roku 1797. Podľa nej prežil Karol Jetting posledné obdobie života v Prešporku skromne, sám si varil, upratoval a rád sa prechádzal popri Dunaji.
Náhrobný kameň Karola Jettinga:
Zdroj:
TASR - Jakub Kotian
Kniha o Jettingovi v maďarskom jazyku vyšla v roku 1926 a románové spracovanie roku 1964. O objavenie tejto bratislavskej postavy sa zaslúžil archivár Ovidius Faust v roku 1944. V bulletine Zprávy mesta Bratislavy uverejnil článok, ktorý sa začína slovami: „Jedna zo zaujímavých postáv, na ktoré je 18. storočie v Prešporku také bohaté, je osoba Karola Jettinga, prešporského Robinsona, narodeného 13. septembra 1730 v našom meste, kde jeho otec, potomok starej vojenskej rodiny, bol zámočníkom a kováčom.“
Jettingov pomník na Ondrejskom cintoríne dlho nahlodával čas. O jeho obnovu sa v roku 1983 postarala už dnes nejestvujúca firma.
(lb)
Túto históriu sme čerpali po dohode s vydavateľstvom Perfekt z knihy Významné osobnosti starého Prešporka, autor Ivan Szabó.
Zdroj:
Významné osobnosti starého Prešporka