Viete, ako sa žilo v Petržalke pred 100 rokmi?

30.10.2018
Legionári na Viedenskej ceste

Zdroj: FB Petržalský okrášľovací spolok, Pôvodný zdroj: Archív Československej obce legionárskej - Jednota Česky Brod.

Páčil sa vám článok?

Na Slovensku dnes oslavujeme 100. výročie Deklarácie slovenského národa, ktorá bola prijatá presne 30. októbra 1918 na zhromaždení v Martine a bola jedným zo základných dokumentov zrodu nášho spoločného štátu s Čechmi. Viete, ako vtedy žila Petržalka?

Petržalka bola pôvodne vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau. (z nemeckého „úzka niva“). Historické záznamy o jej existencii siahajú až do 13. storočia. V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov. V roku 1920 tu žilo 10-tisíc obyvateľov, no ich počet rýchlo rástol, pred druhou svetovou vojnou to bolo už 20-tisíc. Žili tu predovšetkým Nemci, okrem toho Slováci, Česi, Maďari, Židia, Bulhari, Chorváti a Rómovia (na fotografii legionári na Viedenskej ceste v roku 1919, v pozadí vidno Bratislavský hrad).

Ako informuje na svojej oficiálnej stránke na sociálnej sieti petržalský miestny úrad, Petržalka tiež prežívala obdobie okolo roku 1918 hekticky.  No vedeli ste, že vtedy tu bola iba jediná škola? Viete, kde sa nachádzala? Viac sa dá dozvedieť z petržalskej kroniky: "Najväčšie možnosti rozvoja sa Petržalke naskytli práve po pripojení sa k Československu, najmä v roku 1919. V Petržalke sa usádzajú prisťahovalci, zamestnaní v petržalských závodoch i v štátnych službách. Počet obyvateľov búrlivo rastie. V roku 1921 patrí Petržalka k jedným z prvých obcí, kde bola založená organizácia Komunistickej strany. Petržalka sa v tomto čase neustále rozrastá a čoskoro je najväčšou obcou v Československu. Počet obyvateľov tejto obce je už okolo 18-tisíc. Má však iba jednu cirkevnú ľudovú školu, postavenú v roku 1848, ktorá sídlila na Školskej ulici. S rastúcim počtom obyvateľov bolo potrebné uvažovať o výstavbe ďalších škôl. Posledným starostom "za monarchie", teda do roku 1918, bol Karol Hodossy. Prvým starostom po vzniku ČSR bol murár Pavol Kašpert. Starostoval však iba 3 mesiace. Od roku 1919 do 1920 viedol Petržalku roľník Jozef Schlosser. Starostovskú stoličku v roku 1921 prevzal tiež roľník Matej Göbl," uvádza sa v miestnej kronike.

(ms)

Páčil sa vám článok?