39. Vajnorčania boli a sú milovníci dobrého vína

Vajnory sú známe ako vinohradnícka obec s bohatou minulosťou, ktorá od roku 1946 patrí k Bratislave. O starších dejinách Vajnor sa zachovali bohaté písomné pramene, ktoré sú uložené vo viacerých bratislavských archívoch.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1237, keď ju majiteľ, ostrihomský arcibiskup prepustil rakúskemu kláštoru Heiligenkreuz a bratislavskej kapitule. O tom, že Vajnory boli vinohradníckou obcou, svedčí aj obecný erb zo 16. storočia, v ktorom je strapec hrozna a vinohradnícky nôž.

V minulosti mali Vajnory slovenský názov Prača, nemecký Weinarn a maďarský Szölös a v rokoch 1949-1958 Dvorníky.

Legenda o pôvode pitia vína Vajnorčanmi podľa V. Plicku (1933) hovorí, že keď Kristus s Petrom putovali po vajnorskom chotári, z jedinej studne vypíjal vodu šarkan a ľud trpel smädom. Kristus premenil vodu na víno. Šarkan z neho síce skapal, ale Vajnorčania už tomuto nápoju ostali na trvalo verní.

V 18. storočí vlastnilo 120 vinohradníckych rodín vo Vajnoroch približne 115 ha viníc, na ktorých sa urodilo 2- až 3- tisíc hl vína. Z týchto viníc vlastnili časť dediční bratislavskí župani Palffyovci a mesto Prešporok ako zemepáni. Takmer každá vajnorská rodina pestovala vinič. Len niekoľko väčších vinohradníkov vlastnilo 1-4 ha viníc a dorobilo 20-80 hl vína.

Vajnorské víno bolo kvalitné a Matej Bel z Očovej ho kvalitou prirovnával k račišdorfskému a zaradil ho medzi najkvalitnejšie vína Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Kvalitu vajnorského vína preukázal v roku 1911 na prvej Slovenskej výstave vín v Skalici vajnorský farár Ferdiš Juriga, ktorý tam získal prvú cenu za biele víno ročníka 1907.

V prvej polovici 20. storočia patrili vo Vajnoroch medzi najznámejšie vinohradnícke rodiny Bednárovci, Feketeovci, Krištofovci, Laudovci, Ortovci a Zemanovci. Predávali víno pod viechami, pričom obľúbené bolo najdrahšie víno odrody Muškát Ottonel.

Hneď po prvej svetovej vojne v snahe zlepšiť si finančné postavenie zakladali vinohradníci svojpomocné spolky a družstvá. Vo Vajnoroch to bol Vinohradnícky spolok, ktorý mal pivnicu s kapacitou 1200 hl vína.

Vajnorčania majú aj bohatú kultúrnu tradíciu. Boli tu zaujímavé typy vinohradníckych domov, ale najmä ľudový kroj, výšivky, ľudové maľby a ďalšie diela ľudovej umeleckej tvorivosti, na ktorých nechýbali vinohradnícke motívy. Vzniklo tu aj veľa ľudových piesní s tematikou víno, vinič a práce vo vinohrade. Preslávila ich najmä dychová kapela Vajnorák, ktorá vznikla v roku 1866.