Záhadný kameň v Starej radnici

Na mieste, kde sa zo strany Hlavného námestia bránou vchádza na nádvorie Starej radnice a do Múzea mesta Bratislavy, bol až do 40. rokov 15. storočia nekrytý prejazd. Veža radnice, ktorá tam stála už od polovice 14. storočia, nebola s budovou na juh od nej stavebne prepojená. Medzi oboma objektmi bola pravdepodobne len drevená brána, ktorá uzatvárala prístup (vjazd) do dvora.

V roku 1439 zomrel koncom októbra prvý uhorský kráľ z rodiny Habsburgovcov, Albrecht. Jeho vdova kráľovná Alžbeta, bola dcérou predchádzajúceho uhorského kráľa Zigmunda z rodu Luxemburgovcov. Keď Albrecht zomrel, ostali po ňom dve dcéry a tehotná manželka. Na jar 1440 porodila syna Ladislava, ktorý je v literatúre známy s prídomkom Pohrobok. Mal sa stať uhorským kráľom, s čím však nie všetci príslušníci uhorskej aristokracie súhlasili. Vypukla domáca vojna. Mesto sa postavilo na stranu kráľovnej-vdovy a jej hneď po narodení korunovaného syna. Veliteľ a posádka hradu boli na strane jej protivníkov, ktorí za uhorského kráľa korunovali z Poľska pozvaného poľského kráľa Vladislava. Vdova Alžbeta sa odmietla za neho vydať.

Ostreľovaním z hradu boli počas vojny v druhej polovici roku 1440 poškodené mnohé stavby v meste. Zásahy dostala aj radnica. Po urovnaní sporu sa ukázalo, že radnica potrebuje viac než len bežnú opravu. Vo Viedni je zachovaný plán na výstavbu prepychového kamenného radničného domu, ktorého pôdorys a situovanie veže presne zodpovedá prešporským (bratislavským) podmienkam.

Prepychový projekt sa nerealizoval. Mesto sa rozhodlo pre lacnejšie riešenie. Radnica prešla v nasledujúcich storočiach mnohými prestavbami. Len pomerne málo detailov z gotickej prestavby sa zachovalo v pôvodnom stave. Najvýraznejšou zachovanou pamiatkou z obdobia prestavby (1442/43) je prejazd brány južne od veže, s dvoma gotickými portálmi a (rekonštruovaná) gotická kaplnka nad prejazdom. K bočným stenám dovtedy nekrytého prejazdu (bol široký 560 cm) pristavali slepé arkády, ktoré nesú päť polí pomerne plocho segmentovo formovanej krížovej klenby. Arkády sú v dolnej časti vyplnené kamennými lavičkami (sedilie). Podbránie bolo v 50. rokoch 19. storočia dôkladne reštaurované. Dnes nemožno rozoznať, ktoré kamenné články sú originálne a ktoré boli vymenené či doplnené v 19. storočí.

Na klenbe stojí južný múr radničnej kaplnky, ktorá je široká len 310 cm. Počas opravy Starej radnice sa v roku 1967 zistilo, že jeden z kamenných článkov južného ostenia vnútornej (dvorovej) brány bol ozdobený jemne tesaným reliéfom. Reliéfna výzdoba článku na nečakanom mieste, pomerne nízko pri vozovke, bola v minulosti ťažko poškodená. Viac ako 400 rokov do nej narážali osi kolies a kolesá povozov. Poškodený bol aj kamenný článok ostenia pod reliéfnym. Už v minulosti ho nahradili novým. Článok s reliéfom nevymenili, ale omietli a doplnili umelým kameňom, takže reliéf nebol viditeľný. Článok je vysoký 65 cm a má polygonálny pôdorys. Na jeho zvislých stenách boli vytesané plytké arkádové výklenky pod štíhlymi gotickými štítmi, ktoré sú zakončené výraznými gotickými fiálami. Jednotlivé polia s výklenkami sú široké 21 – 22 cm. V okrajovom poli na strane nádvoria je pod štítom vo výklenku jasne rozpoznateľné poprsie ženy s korunou na hlave, spod ktorej splýva dlhý závoj zahaľujúci aj plecia. Poprsie človeka sa dá vidieť aj vo vedľajšom výklenku (napravo). Reliéfna výzdoba a náplň ďalších dvoch výklenkov je nenávratne zničená. Nasleduje výklenok s mužskou postavou s rozkročenými nohami. Postava je vysoká 31 cm.

V poslednom výklenku na vnútornej šikmine portálu možno s veľkou dávkou fantázie vidieť leva s bohatou hrivou a mohutnými prednými nohami, ktorý akoby vychádzal z výklenku smerom do podjazdu. Ide o motívy, aké sa objavujú aj na kamenných svorníkoch klenby podjazdu, a ktoré možno spájať s kráľovnou Alžbetou, Ladislavom Pohrobkom, arcibiskupom Dionýzom, ktorý Ladislava korunoval, a ďalšími uhorskými magnátmi.

Je záhadou, prečo do ostenia brány (a tak nízko) umiestnili tak bohato zdobený jedinečný architektonický článok. Záhada je o to väčšia, že sa zistilo, že kamenný článok je dutý. Do jeho dutiny možno nazrieť z vedľajšieho malého okienka, ktoré inak nemá žiadnu funkciu, a do roku 1967 bolo zamurované. V čase objavu sa zdalo, že kamenný článok pochádza z nejakej staršej stavby. Dutina viedla k domnienke, že kamenný blok mohol byť pôvodne nádržou na svätenú vodu (alebo krstiteľnicou) v niektorom zo zrušených kostolov. Pôdorys článku však svedčí o tom, že bol vytesaný s presným zámerom použiť ho v ostení tejto gotickej radničnej brány.

V niektorých stredovekých radniciach sa zachovali schránky, do ktorých sa vhadzovali prosby či žiadosti, anonymné sťažnosti a udania. Navonok boli niekedy zdôraznené kamennými maskami, cez ktorých otvorené ústa sa písomnosti vhadzovali do schránky. Bol dutý kamenný blok v prešporskej radnici takou schránkou? Alebo bol miestom na vhadzovanie almužien, milodarov či potravín pre žobrákov? Hádžu tam dnes turisti (okrem odpadkov) lístky s tajnými želaniami?

Štefan Holčík
Foto: autor