Hrčka: Ukážte mi športovú halu, ktorú mesto prenajalo tak, ako to odporúčajú Vallovi poslanci v Petržalke
Zdroj: MÚ Petržalka
Ján Hrčka
Šport je oblasť, ktorá sa posledné roky v bratislavskej Petržalke rozvíja asi najvýraznejšie. Z jednej strany počuť hlasy, ako Petržalke v iných mestských častiach závidia, z druhej sa hovorí o napätí medzi samosprávou a niektorými športovými klubmi. Na argumenty kritikov reaguje v rozhovore starosta Petržalky Ján Hrčka.
V máji končia zmluvy nájomcom v športových halách na Znievskej, Wolkrovej a Gercenovej. Mestská časť už dlhšie avizuje, že ich chce zrekonštruovať a spravovať vo vlastnej réžii. Dáte argumenty pre toto rozhodnutie?
Aby ste mali predstavu, športové haly mali nájom okolo 5 - 6-tisíc eur ročne, aj keď má hala 1 000 m2 a viac! Za 20 rokov nám prišlo na nájme 120-tisíc a to si ešte požiadali o započítanie havarijných opráv, takže ani toľko nie. Navyše, jediným reálnym užívateľom je pán Záhradný na Gercenovej, ktorý je nájomca, aj halu prevádzkuje. Zvyšní dvaja majú ďalších podnájomcov. Napríklad nájomca zo Znievskej je sprostredkovateľ, ktorý získava obrovské množstvo peňazí tým, že prenajíma náš majetok, a reálne ho nevyužíva. Jeho podnájomcovia nám povedali, že mu platia 10-tisíc eur mesačne! Získava tak 120-tisíc ročne! A keď prídete do tej haly, zistíte, že je vybývaná. Ale prečo? Pretože niekto, komu ste halu dali, chcel na nej čo najviac zarobiť.
Predseda Komisie športu pri miestnom zastupiteľstve v Petržalke Peter Lošonský tvrdí, že projektové dokumentácie na rekonštrukciu hál sa mohli pripravovať počas trvania nájmov a následne sa mohlo zistiť, či sú nájomcovia ochotní ich realizovať.
Nikto ma nepresvedčí, že mestská časť potrebuje sprostredkovateľa. Poslanci Teamu Vallo tvrdia, že máme dať haly občianskym združeniam, ktoré sú aktuálne v podnájme u nájomcu. Pritom pri športovej infraštruktúre mesta zistíte, že ŠH Harmincovu nemajú hokejisti, ale prevádzkuje ju mestská STaRZ. Pasienky nemajú združenia a kluby, ale prevádzkuje ich STaRZ a kluby sú tam v nájme. To isté Zimný štadión Ondreja Nepelu. A Ružinovský športový klub to robí so svojimi športoviskami rovnako. Ale keď my chceme robiť to isté, poslanci Teamu Vallo vám povedia, robte to inak. Prečo? Ja to nehrám na žiadny môj klub, na mojich ľudí, chcem, aby to mala mestská časť.
Takže ste presvedčený, že mestská časť vie haly spravovať lepšie ako kluby, ktoré v nich fungujú?
Keď pred troma rokmi končili zmluvy tenistom, chcel som, aby športovú infraštruktúru prevádzkovala mestská časť. Poslanci nesúhlasili, vraj úrad nemá skúsenosti. Odvtedy mestská časť prevádzkuje plaváreň, tretí školský bazén, ŠH na Prokofievovej a ŠH na Pankúchovej, postavila klzisko na Draždiaku, kúpila a rekonštruuje ŠH na Draždiaku, kde aj prevádzkovala tenisové kurty. Zrazu sa ukázalo, že to prevádzkovať vieme. Vieme to robiť lepšie pre ľudí, za lepšie ceny, s lepšími podmienkami, snažíme sa, aby na športoviskách bolo čo najviac subjektov. Nechceme, aby tam mal niekto monopol. Veď aj v ŠH Pankúchova bol podmienkou získania verejných zdrojov zákaz prenajať ju jednému subjektu, lebo je to zvýhodňovanie. Dnes je prenajatá jedenástim subjektom, dali sme priestor všetkým, veľkým aj malým, nikto tam nemá monopol. Na Prokofievovej je ich šesť, sedem, aj športovcov, ktorí by sa tam v minulosti v komerčných časoch nedostali. Napokon, kto má väčší záujem, aby športoviská zostali otvorené seniorom, deťom zo škôl... mestská časť alebo súkromník?
Zdroj:
Matúš Husár
Športová hala na Znievskej
Niektorí poslanci tvrdia, že kluby v halách sú dlhodobo držané v neistote a mestská časť nemá jasný plán. Vyčítajú vám neexistujúcu koncepciu športu, takže sa vraj aj ďalšie kluby, ktoré fungujú roky, cítia zneistené.Prečo ju Petržalka stále nemá?
Keď sa poslanci koalície Team Bratislava / Progresívne Slovensko začali pýtať na petržalskú koncepciu, tak sme sa pozreli na tú mestskú. Hlavné mesto s ich straníckym šéfom a partnerom ešte v roku 2021 konštatuje, že nemá žiadnu koncepciu športu, veľmi ju potrebuje a tvrdo na nej ide pracovať. Externému subjektu dali zadanie na aktualizáciu Generelu športu, ktorý je ešte z roku 2009 a keď som sa na to teraz pýtal, reagovali, že najskôr koncepciu aj generel budú mať v roku 2027. Tým istým poslancom, ktorým koncepcia v Petržalke dva roky extrémne chýba, v meste päť rokov nechýba vôbec. V meste sa zjavne môžu robiť rozhodnutia bez koncepcie, ale v Petržalke nie. Samozrejme, pravdou je, že strategický dokument má svoj význam a opodstatnenie aj pre nás, a preto na ňom pracujeme. Dokončiť ho však bez toho, aby nadväzoval na základné strategické dokumenty mesta v rovnakej agende, ktoré neexistujú, však nedáva žiadny zmysel, keďže v Bratislave funguje dvojúrovňová samospráva. V rámci prípravy našej koncepcie športu aktuálne vyhodnocujeme výsledky veľkého prieskumu medzi ľuďmi, športovcami, klubmi a školami s názvom Aktívna Petržalka. Aj podľa nich budeme vedieť, čo máme do finálneho znenia koncepcie zapracovať. Dovtedy robíme všetko pre to, aby kluby mali istotu v každodennom fungovaní a vedeli plánovať svoju činnosť.
Takže kluby nie sú v neistote?
Kluby a športovci určite nie. Pokiaľ ide o haly, na Wolkrovej je nájomca, ktorý má nájom 6-tisíc eur ročne a jednu z telocviční v hale prenajíma gymnastom. Gymnastom sme povedali, že za rovnakých podmienok, ako sú v podnájme, budú aj u nás v nájme. Súhlasili. S pánom Záhradným z Gercenovej je predbežná dohoda, že k 1. 6. vráti športovú infraštruktúru mestskej časti. Dohodli sme sa s ním, že halu budeme prevádzkovať v spolupráci s ním, hoci on už nebude nájomca.
Problém majú len podnájomcovia zo Znievskej a jedna časť z Wolkrovej, kde posilňovňu a malú telocvičňu prevádzkuje pod iným občianskym združením nájomca.
S podnájomcami zo Znievskej sa stretla vicestarostka pred rokom a potom s nimi bolo opätovné stretnutie v marci tohto roka. Navrhli sme im, že za rovnakých podmienok, ako majú u súčasného nájomcu, môžu pokračovať ďalej. Ich reakcia bola, žeby mali radšej toho súčasného nájomcu, lebo s ním sa dá ľahšie dohodnúť, nemusí dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní... To ale nemusel ani posledných 20 rokov a nič do budovy neinvestoval. Drvivá väčšina investícií do budovy totiž šla len do vybavenia, ktoré si vie zobrať a odniesť.
Zdroj:
Matúš Husár
Športová hala na Gercenovej
Fakt je, že haly nevyhnutne potrebujú rekonštrukciu. Štefan Kováč, predseda OZ Za šport v Petržalke, ktoré si podnajalo halu na Znievskej, tvrdí, že ich OZ by rado investovalo do budovy, ale úrad s nimi konštruktívne nekomunikuje.
V dnešnej dobe nemá nikto súkromné peniaze na športovú infraštruktúru. Každý, kto dáva peniaze do športovej infraštruktúry, dáva len verejné – zo štátneho grantu, zo zväzu, z obce... a možno doplatí 10 percent. Externé zdroje vie ale získať aj mestská časť, dokonca v niektorých prípadoch, vďaka Fondu na podporu športu, ešte ľahšie ako súkromné kluby. Aj vďaka tomu máme tri školské bazény, ŠH Prokofievovu alebo telocvičňu na Turnianskej.
Športové haly má Petržalka len v správe, sú majetkom mesta. Môže mesto, možno aj po tlaku niektorých petržalských poslancov, vstúpiť do rozhodovania o budúcnosti hál?
Môže ich odzveriť. Ale potom nech to zdôvodňuje. Ukážte mi jednu športovú halu, ktorú mesto prenajalo tak, ako to odporúčajú poslanci Team Vallo v Petržalke. Mesto zbúralo športovú halu na Pionierskej a nanovo ju postavilo. Nedali ju však do podnájmu, ale ju prevádzkuje STaRZ.
Vyjadrili ste sa, že Športové zariadenia Petržalky by mohli prevádzkovať taký menší petržalský STaRZ. Platí to?
Úspory vznikajú vtedy, keď máte viac športovísk, ktoré prevádzkujete. A presne tam sa snažíme dostať. Podobne, ako má mesto STaRZ, a Ružinov Ružinovský športový klub. Nikto tam nevolá po tom, aby sa objekty odovzdali nájomcom. Len v Petržalke je taký špecifický záujem.
Kritici tiež tvrdia, že namiesto opráv telocviční na školách, či vonkajších športovísk chce úrad riešiť fungujúce haly a „podnikať“. Čo vy na to?
Športových hál je málo. V prime time máme niekoľkonásobne väčší záujem, než sú dostupné možnosti, preto nesúhlasím, aby sa športové haly prenajímali iným subjektom. Je to neefektívne a nehospodárne a nevýhodné pre mestskú časť.
Vnímate výhrady, že tým, že Petržalka zakladá vlastnéšportové kluby – najmä futbalový a hokejový, vraj fungujúce kluby prichádzajú o trénerov, aj o hráčov?
Konkurencia je zlá pre koho? Pre rodičov? Nie. Pre deti? Nie. Áno, vznikla tu konkurencia, ale naším cieľom nebolo ohrozovať iné kluby, ale poskytnúť alternatívnu službu, ktorá tu nebola. Chceli sme, aby petržalské deti mohli športovať v Petržalke a nemuseli dochádzať do iných mestských častí. Nie je naším cieľom, aby sme futbal robili len my. Nie, tu má byť viac klubov, nech si rodičia môžu vybrať. Niekto to robí viac profesionálne, niekto sa špecializuje na talenty, úlohou mestskej časti je zastrešiť masu. Aby mohli športovať všetci. Na to sa sústreďujeme a zjavne sme to trafili. Futbalové krúžky a klub, ktorý založila Petržalka, sú za necelé dva roky najväčšie. Chodí k nám 720 detí a záujem rastie. A to nemáme žiadne dotácie z mestskej časti, všetko si financujú rodičia!
Štefan Kováč o hale na Znievskej: Investovali by sme aj do budovy, keby s nami niekto komunikoval
Na článok „Športové haly sa vracajú do správy Petržalky“ uverejnený v marcových Petržalských novinách reagoval Štefan Kováč, predseda OZ Za šport v Petržalke (ZŠvP), ktoré pôsobí v hale na Znievskej posledných päť rokov.
Čo konkrétne teda vyhovuje rodičom?
Mestská časť nerobí krúžky a klub pre najlepších. Robí to preto, aby sa deti hýbali. Mnohí rodičia vám povedia, že ich deti povyhadzovali z klubov, lebo nedosahovali potrebnú úroveň... Pred dvoma rokmi by polovica z týchto 720 detí nehrala futbal. Chodia k nám, lebo to robíme ako krúžok, nenútime nikoho, aby chodil pravidelne, nenútime ich cez víkendy hrávať zápasy. Na hokej by polovica tiež nikdy neprišla, keby sme im najprv nedali možnosť chodiť povedzme len raz do týždňa a nepožičali im výstroj. Mali čas zistiť, či ich to baví. Toto nerobí nikto iný len samospráva.
Mestská časť vybudovala v roku 2021 bežecký ovál na ZŠ Dudovej, v roku 2022 na ZŠ Lachovej, minulý rok na ZŠ Pankúchovej v blízkosti multifunkčnej športovej haly. Areály škôl, ktoré má Petržalka v správe, sú ideálnym miestom, kde sa môžu budovať športoviská. Zhruba pred rokom chcel úrad požiadať o externé financie na výstavbu najväčšej multifunkčnej - nafukovacej- športovej haly v Petržalke,v areáli ZŠ Dudova, na mieste 4 tenisových kurtov. Poslanci boli proti. Je vízia nafukovačky na Dudovej uzavretá definitívne?
Mestská časť má pri 11 základných školách školské areály. Keď sa pozriete, aké tam sú športoviská, ide zväčša o tenisové kurty. Na Nobelovom námestí 5, na Prokofievovej 6 alebo 7, na Dudovej 8, na Holíčskej 2, na Gessayovej 2, na Mánesovom námestí 4, atď... Sme zaprataní tenisovými kurtami. Nemám nič proti tenisu, ale kluby, ktoré majú 20 rokov prenajaté naše areály, majú 12 tenisových kurtov, ktoré slúžia pre 300 detí. Na 12 tenisových kurtoch viete urobiť 12 basketbalových ihrísk. Basketbalisti, ktorí majú 450 detí, by potrebovali halu aspoň s dvomi alebo tromi ihriskami, aby sa mohli ďalej rozvíjať, lebo nemajú žiadnu. A tých športov s podobným problémom je tu veľa. A keď pre nich chcete nájsť priestor, narazíte na poslancov, ktorí sa snažia pre jeden z monopolných klubov zastabilizovať jeho pozíciu, aby monopolným zostal. Pritom je na prospech všetkých, aby športová infraštruktúra bola diverzifikovaná a aby jej bolo viac.
Argumentom bolo aj to, že tenisový klub, ktorý vychováva reprezentantov, v Petržalke úspešne funguje desaťročia.
A preto sa to nemôže zmeniť? Podľa mňa môže. Nebudem ale na to tlačiť, je na ľuďoch, ako sa rozhodnú. My sme dnes naozaj v stave, že 80 percent potenciálne využiteľných plôch na iné športy, majú tenisti. Prečo? Pretože pred 20 rokmi bol tenis jediný, natoľko ekonomicky silný, aby dokázal športový klub rozvíjať. Ale doba sa zmenila a dnes už sú porovnateľné ekonomicky silné aj iné športy a vedeli by to robiť, ale nemajú kde.
Zdroj:
Matúš Husár
Športová hala na Wolkrovej
Návrh bol, aby úrad našiel pre halu iné miesto.
Prečo má petržalský úrad robiť halu na zelenej lúke, keď ju môže urobiť v školskom areáli, kde má byť priestor pre viacero športov?
Pri nafukovačke na Dudovej vás podobne ako pri opravách chodníkoch kritizovali za vzhľad haly. Reagovali ste, že v aktuálnejsituácii volíte skôr funkciu. Dokedy si v Petržalke budeme musieť takto vyberať?
Volejbalisti by okamžite vedeli naplniť jednu 4-kurtovú nafukovaciu halu, basketbalisti a florbalisti to isté, aj futbalisti by celoročne vykryli kryté futbalové ihrisko. To ste na 4 nafukovacích halách pre 4 športy, ktoré postavíte za 2 milióny eur. Multifunkčná športová hala na Pankúchovej, ktorá je menšia ako tieto haly, stála 3,5 milióna - štyri by nás stáli 14 miliónov. My dnes potrebujeme športovisko, kde sa dá trénovať, to nemusí byť chrám ako Madison Square Garden. Na západe je úplne normálne, že aj bohaté kluby trénujú v nafukovačkách. Ale u nás, pokiaľ to nemá peknú architektúru, je to nezmysel. Pritom v dnešnej situácii, kohokoľvek sa spýtate, vám povie, že radšej mať štyri športoviská, ktoré budú vyzerať hoci aj ako šopa, ako mať jednu peknú halu. Nejde o krásu, ale o funkčnosť. Veď tá hala je dočasná. Keď sa ten šport bude rozvíjať, môžu jeho úspešní hráči neskôr zaplatiť kvalitnú halu, ale vy, keď tých hráčov nikdy nevyprodukujete, nemá ju kto postaviť. Štát ani obce na to nemajú a môžu to urobiť len investíciou do detí.
(in)