Kaviarne navštevovali básnici i kartári

Kaviareň Luxor mala výhodnú polohu v strede mesta na I. poschodí, odkiaľ je dobrý výhľad. Bola to vlastne kombinácia čitárne novín, klubu spisovateľov, ich pracovňa. Raz týždenne, vo štvrtok, sa menila na hudobnú kaviareň.

Na prízemí bola Slovenská reštaurácia, kde občas pripravoval pre uzavretý okruh priateľov atraktívne pokrmy básnik Rudolf Fabry. Ešte dnes sú na jedálnych lístkoch uvedené pokrmy nazvané podľa Fabryho - a la Fabry. Dnes je táto kaviareň devastovaná, zrušená. No uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť po rekonštrukcii.

Na Hviezdoslavovom námestí, kde je Národné divadlo, boli aj kaviarne Stahl a Park, kde sa večer pri hudbe tancovalo. Na Štúrovej ulici bola a je kaviareň Bláha, t. č. Krym v hoteli toho istého mena. Bláhovu kaviareň navštevovali umelci Emo Bohúň s priateľmi, neskôr maliar Štefan Bednár. Ekonomicky patrila k tomuto hotelu blízka záhradná kaviareň nazvaná Záhrada umelcov v bezprostrednom susedstve budovy Umeleckej besedy na Dostojevského rade pri moste cez Dunaj.

V mnohých kaviarňach sa hrali karty, a to dovolené aj zakázané hazardné hry. Viem, že sa hrali taroky, preferans, žolíky, mariáš, šnapser, ktorý hrával s priateľmi aj môj profesor Ladislav Dérer. Môj otec chodil hrať šachy do Savojky a do kaviarne Grand v 11-poschodovom dome bývalého veľkomäsiara Manderlu. Sem chodili hrávať aj šachoví majstri, ako Dr. Ujtelky a ženský lekár Dr. Ramharter. Otec bol dobrý šachista, hrával ešte ako 83-ročný.

V kaviarni Grand mal v istom čase svoj hlavný stan aj básnik Emil Boleslav Lukáč. Vídaval som ho vysedávať v Grande s maliarom Jankom Alexym, s filatelistami, ale aj s mojím otcom. Bolo to v päťdesiatych rokoch, keď zle znášal odstrčenie ako básnik a politik, nesmel publikovať a bol bitý totalitným režimom. Rád som počúval jeho spomienky na potulky Parížom, ako aj jeho obdivuhodné znalosti francúzskej poézie, z ktorej preložil viac diel. Trvalo to dvadsať rokov, kým mohol hlavu trochu vztýčiť a stúplo jeho sebavedomie.

Malá kaviareň Regina bola na poschodí budovy oproti Domu obuvi na Hurbanovom námestí. Kaviareň Lýra bola na rohu Nedbalovej a Klobučníckej ulice. Kaviareň Patria bola v susedstve kina Hviezda a kaviareň Korzo na rohu Rybného námestia a Hviezdoslavovho námestia. Obe boli nočné kaviarne, navštevovali ich najmä Venuše, vykonávajúce najstaršie remeslo, ich partneri dohadzovači a ochrancovia, tzv. pasáci.

Imrich Sečanský
Z knihy Spomienky a vyznania lekára, Bratislava 1997
(Pokračovanie nabudúce)