Slovenčina na jedálnych lístkoch

Dostali sa mi do ruky jedálne lístky z r. 1933. Aj keď bola Bratislava trojjazyčným mestom, ťažko veriť napísaným slovám zhanobujúcim našu slovenskú reč, ale bolo to tak už 14 rokov po prvej svetovej vojne, po vzniku Česko-Slovenskej republiky.

V reštaurácii Lerchner na Suchom mýte boli spolkové miestnosti bratislavskej odbočky Syndikátu čs. novinárov a jedálny lístok vyzeral takto: „Polievky: Smažený hrášok. Jatrová, knedlík. Hríbky s vajcom. Kveták s maslom. Zelen. misa so sádzaným vajcom. Smažené tel. nožky so sal. Smažené játra. Porcia hus so zemiak. Smotank. kurča s hal. Plnená kápia s bravč. príloh. Sekeli guláš. Reindlíková roštenka. Čokolád. dort. smot.

Na Suchom mýte bola aj reštaurácia p. Baara pod menom „Ku fajke“ s jedálnym lístkom: „Teleci Prklt., Vepřový Carré, Hovězí gulyás. Telecí jatra opražená. Videňský řízky. Karfiol mit Butter. Chocolade Torte.“ Jedálny lístok veľkého hotela Savoy - Carlton: Začína sa nemecky: „Gulasch. - Ungarische Kraut. Polievka paradajková. Viedenský ryzek. Spargelbohnen. Panenská peč. s špinatom. Bogrács guláš. Ryža v mlieko. Vanilkový créme.“

Divím sa dnes tomu, že stravníci vtedy neprotestovali proti hanobeniu slovenského jazyka. Trvalo desaťročia, kým došlo k váženiu si jazyka, či už slovenského, nemeckého alebo maďarského. Jedlá mohli byť a iste aj boli veľmi chutné, ale pri čítaní jedálnych lístkov sa mi nechce jesť z obavy pred následkami.

Slovenčina tu žila v ustavičnom kontakte s dvoma cudzími jazykmi, najviac s nemčinou. Majitelia reštaurácií aj kuchári boli väčšinou Nemci a spisovný slovenský jazyk ovplyvnil reč Bratislavčanov len masovou komunikáciou a postupne po rokoch aj prostredníctvom základnej a strednej školy.

Tie však boli nemecké a maďarské. V slovnej zásobe zostalo po desaťročia mnoho slangových slov v mestskej reči aj v názvoch jedál a kuchynských potrieb, napr. grincajch (zelenina), melšpajz (múčnik), cušpajz (prívarok), echcajch (príbor) a iné. Do dneška starí obyvatelia používajú výrazy ako cimra (izba), gang alebo gánok (chodba), tepich (koberec), šnuptichel (vreckovka), frizerka (kaderníčka), foter (otec), krisbám (vianočný stromček). Z maďarčiny, prípadne maďarčinou ovplyvnené slová sú: opapa (dedko), ovoda (materská škola) házmester (domovník).

Imrich Sečanský
Z knihy Spomienky a vyznania lekára, Bratislava 1997
(Pokračovanie nabudúce)