„Bajgle“ boli bratislavskou špecialitou

K tajomstvám bratislavského pohostinstva patrí aj atmosféra cukrární, o ktoré nikdy nebola núdza. Najmä v minulosti, keď boli najlepšie krémovníky „krémeše“ u Myšáka na Štúrovej ulici, na rohu Michalskej a Bielej ulice bol Levius s najfantastickejšími miňonkami, u Stürzera na Sedlárskej ulici sa najlepšie sedelo milencom na dvorčeku za horúceho leta pri konzumovaní zmrzliny.

V Mayerovej cukrárni na rohu Hlavného námestia zariadenej starožitným nábytkom so zbierkou starého porcelánu chutili torty. Dnes sa, žiaľ, Mayer a Stürzer rekonštruujú, improvizuje a dobre ich zastupuje kaviareň u Rolanda na Hlavnom námestí. Máme aj nové cukrárne, ale ťažko sme našli bratislavské rožky, čiže „bajgle“, ktoré mali svetovú povesť. Bratislavské makové aj orechové rožky dostať občas len v suteréne obchodného domu Tesco, ale určite denne v cukrárňach vo Viedni a v Budapešti.

Podľa historických prameňov ich začal piecť pán Georg Lauda (1841 – 1921) pochovaný na evanjelickom cintoríne. Pod menom má na náhrobnom kameni napísané „Beigelbäcker“. Dnes je v tom dome na Hviezdoslavovom námestí č. 25 cukráreň Lucullus. Sám som v rokoch 1938 – 1948 kupoval bratislavské rožky u Gustáva Wendlera na Štefánikovej ulici 13 alebo na Dunajskej ulici v zbúranom dome medzi terajším číslom 3 a 5, kde predávali aj medovníky.

Pána Gustáva Wendlera, pekára špecialít a cukrára, som po 2. svetovej vojne r. 1945, keď vysídľovali Nemcov, zachránil pred osudom práve s odôvodnením, že pečie „bajgle“, ktoré už za čias cisára pána dodával na cisársky dvor do Viedne a v špeciálnom balení posielal aj do USA. Pán Wendler si chránil svoje tajomstvo pečenia tejto pochúťky.

Od môjho priateľa internistu MUDr. Demjana sa dozvedel r. 1945, že som vedúcim zdravotného odboru a sedím na radnici. Vyhľadal ma s prosbou o záchranu pred odsunom. Pred vedúcim odboru vnútra vyhlásil, že nikdy nebol za Hitlera, je Pressburger, čo pečie obľúbené bratislavské rožky. Zachránil sa, zostal a šíril dobré meno Bratislavy svojimi výrobkami.

Neskôr som sa dozvedel viac o žalostnom osude Gustáva Wendlera. V r. 1948 znárodnili pekáreň aj cukráreň p. Wendlera, pekáreň zbúrali, čo veľmi ťažko niesol už pri bývaní v dome dôchodcov, kde po krátkom čase spáchal samovraždu.

Imrich Sečanský
Z knihy Spomienky a vyznania lekára, Bratislava 1997
(Pokračovanie nabudúce)