V meste bola prvá diétna jedáleň v ČSR

Diétna jedáleň, ktorá bola na prvom poschodí rožnej budovy terajšieho Hlavného námestia a Sedlárskej ulice, bola prvou diétnou jedálňou pre chorých na celom území Československa hneď po druhej svetovej vojne.

Na organizáciu a prevádzku tohto zariadenia dochádzajú sa informovať odborníci nielen z Česka (z Prahy), ale aj z Anglicka, Holandska a Rakúska. V zahraničných časopisoch chválili organizáciu práce, ktorej výsledok slúžil chorým za nízku režijnú cenu obedov alebo večerí. Po r. 1952 prešli chorí stravníci po likvidácii diétnej jedálne Ústavu výživy do diétnej jedálne ženského domova Charitas na Heydukovej ulici, kde boli ďalej pod odborným vedením dietológa a diétnej sestry.

Vedúci prvej diétnej jedálne v Česko-Slovensku František Valček uplatňoval neskôr svoje schopnosti ako školiteľ, majster odborného výcviku v Bratislave, ďalej ako kuchár vo Viedni v novozaloženej slovenskej reštaurácii v oblasti Au pri Dunaji. Rok pracoval aj v kanadskom Montreale. Z jeho zaujímavých poznatkov a skúseností len toľko, že pracoval v Kanade u podnikateľa Slováka, s ktorým sa poznal ešte z Bratislavy, a býval v dome, kde bola na prízemí plaváreň. T. č. je v Bratislave jediná diétna jedáleň na Laurinskej ulici. Žiaľ, bez odborného zdravotníckeho vedenia a dozoru.

Nostalgicky si mnohí spomíname na diétnu jedáleň, kde dostal chorý obed aj večeru podľa požiadaviek svojej diéty v kultúrnom prostredí a za dozoru zdravotníckych pracovníkov. V r. 1947 nás požiadali MUDr. Doberský a doc. Mašek o pomoc pri zakladaní diétnej jedálne v Prahe. Pomáhali sme im ochotne a radi. V Bratislave bolo v tom čase už viac diétnych jedální v závodoch. Spomeniem len závody J. Dimitrova, Kablovku, Matadorku, Štátnu banku a iné. Skoro všetky zanikli. Situácia je však v Bratislave oveľa horšia.

Klasické samoobslužné jedálne pre zdravých, kde sa dalo lacno najesť, zanikli skoro úplne. Zanikol Kamzík, kam som chodil na vynikajúcu žemľovku za 8 Kčs, zaniklo Tempo aj samoobsluha v Luxorke. Našťastie je tu ešte Karmina na rohu Štúrovej a Tallerovej ulice. Rôzne z dreva pozliepané búdy ponúkajú „hot dogy“ alebo „lángoše“ s jedením na ulici, nespĺňa zdravotné požiadavky na celodenné jedlá.

Imrich Sečanský
Z knihy Spomienky a vyznania lekára, Bratislava 1997
(Pokračovanie nabudúce)