V tržnici sa predávali samé dobroty

Po stručnom charakterizovaní Bratislavy tridsiatych rokov, žiada sa konečne venovať veciam prozaickejším, a teda všetkému, čo slúžilo uspokojovaniu gurmánskych potrieb mešťanov i návštevníkov.

Bruchom mesta bola bratislavská tržnica (vtedy ešte nie stará), na vtedajšom Námestí republiky. V nej a na priestranstve pred ňou bola denne tá najširšia ponuka čerstvých potravín. Na jej prízemí mali mäsiari svoje „klietky“ - kóje a na poschodí vidiecke ženičky na stoloch núkali čerstvé vajíčka, maslo, hydinu med, zeleninu a... takmer všetko, čo si možno predstaviť.

V jesenné dni a soboty celé prostredie tržnice rozvoniavalo pečenými husami, pečienkami, burčiakom a vínom, núkali sa i lokše navŕšené v štósoch plnené husacou pečienkou. A o vtedajších cenách by sa dalo v porovnaní s terajšími, bez akéhokoľvek zveličovania, priam básniť. No iba pre zaujímavosť - litrík dobrého račianskeho či pezinského bol od 8,- do 10.- Kč a celá voňavá pečená húska za okrúhlych 30 korún.

A ten ľudský virvar okolo tržnice v pravom centre mesta pôsobil svojou hojnosťou božích darov i cenovou prístupnosťou až neodolateľne zvodne. No popoludní - okolo 14. hodiny bolo priestranstvo pred tržnicou čistučké a pokojné. Iba hrkotanie plechových vozíkov smetiarov a šuchot ich veľkých brezových metiel svedčil o blížiacej sa sobotňajšej sieste. Veľké trhovisko pred kalvínskym kostolom, na hornom konci tohože námestia, slúžilo občanom bohatstvom ponuky zeleniny a ovocia, drobnoproducentov z okrajových častí mesta a bulharských veľkopestovateľov zeleniny. Tí však predávali i na periférii vo vozoch ťahaných koníkom zvolávajúc gazdinky veľkým spiežovcom za vyvolávania svojej ponuky.

Na dobré pivo sa chodilo do Meštianskeho pivovaru na vtedajšom Rybnom námestí, ktoré na veľkú ľútosť a nemohúcnosť všetkých mešťanov obetovali neskorší páni mesta výstavbe Nového mosta a doslova obrali Bratislavu o jej najcennejšiu historickú časť s Podhradím a obytnými i obchodnými objektmi a hlavnou synagógou bratislavskej židovskej komunity a pričapili do tesného susedstva korunovačného Dómu sv. Martina betónovú veľkokapacitnú komunikáciu. Pamiatkarov vtedy azda nebolo, alebo si netrúfli dvihnúť účinne hlas proti tomuto barbarstvu.

Pivovar bol v Bratislave ešte jeden - Steinov, na vyšnom konci Krížnej ulice s ponukou chýrneho gulášu, po ktorom ohromne chutilo kvalitné pivo. A ak sme sa už ocitli pri tej symbióze dobrého obeda a piva, nemožno zabudnúť na Plzenský dvor na Jesenského ulici a na prvotriednu reštauráciu Lechner oproti Grassalkovichovmu palácu, opäť sídlu slovenského prezidenta.

Alexander Podbehlý
(Pokračovanie nabudúce)