Dom, kde sa minulosť snúbi s prítomnosťou

Domov z čias rozkvetu prešporského meštianstva, ktorý dosiahol svoj vrchol v druhej polovici minulého storočia, ale ktorý sa úspešne rozvíjal od obdobia vlády Márie Terézie, už nie je v našom meste až tak veľa. Stavebný sloh z času Márie Terézie je a ostáva charakteristickým znakom domov v jadre mesta.

Mnohé z týchto domov sú značne zanedbané a vidno najmä na ich fasádach, že tu už niet nikoho, kto by sa o ne staral. Iné prešli do cudzích rúk, bez skúseností so starými rodinami a ich tradíciami, ktoré tu kedysi pôsobili. V ďalších sa uskutočnil postupný proces rozkladu, najmä ak sa podľa starého zákona pohybu vĺn striedali obdobia, keď po úspešnej a v blahobyte žijúcej generácii nasledovala generácia menej úspešná a pomerne chudobná. V takých prípadoch skoro každá rodinná tradícia už v tretej generácii vybledne, rozplynie sa, zaniká. Už ani z ústneho podania členovia rodiny nevedia o svojich predkoch, nevedia mená, ktoré sú s rodinnou tradíciou spojené, stratila sa hrdosť na nich a na udalosti, ktoré s nimi súviseli.

V niektorých rodinách ešte opatrujú kusy starého zariadenia domácnosti, v iných sa už bohviekam stratili. Niektoré skončili u starožitníkov. Niektoré sa museli predať pod rukou v časoch najväčšej núdze a biedy, stali sa majetkom iných. Dnes možno niekde vidieť predmety, ktoré sa pôvodne každodenne používali, ako ozdobné kusy v popredných salónoch. Napríklad taký písací sekretár, komoda či stolík by mohli rozprávať celé histórie o starých rodinách. No v cudzom prostredí mlčia. Dajú sa obdivovať, ale svoje tajomstvo si tvrdohlavo zachovávajú. Vlastne sa ich naň ani nikto nepýta.

Je tu už len veľmi málo takých domov, v ktorých je minulosť ešte stále prítomná, v ktorých sa ešte nepretrhla niť medzi kedysi a teraz. Ich vonkajšok ešte stále harmonizuje s ich vnútrom, kde veci rozprávajú a ľudia v zasnení mlčia a počúvajú... Vzťah medzi človekom a vecami je tam taký silný, že sa zdá, akoby boli navzájom previazaní v živej jednote, vo vzájomnom rešpektovaní sa, ocenení, láske, radosti i v žiali.

Základnou myšlienkou zariadenia velikánskych miestností je jednota vkusu, kvality a blahobytu starousadlých meštianskych rodín. Prejavuje sa to nielen v jedálni, obývacej izbe, salóne či v spálni, ale aj v tých najzastrčenejších obslužných a podružných priestoroch. Od nepamäti sa v rodine používajú tieto komody, sekretáre, stoly, stoličky a skrine krásnych zvlnených foriem. Všetci členovia rodiny ich vždy opatrovali, ošetrovali, zachovávali, a pritom s nimi žili v každodennom úzkom kontakte, boli súčasťou ich každodenného života.

Ako čas plynul, k pôvodným kúskom sa pridávali postupne ďalšie, ktoré sa svojimi formami, tradíciou a štýlom podriaďovali predošlým. Zariadenie doplnila presklená vitrína dnes plná starožitného porcelánu, striebra, miniatúr, vejárov a iných vzácnych drobností, malé stolíky obdivuhodnej konštrukcie, a iné predmety. Na stenách visia staré maľované originály, aj umelcami zhotovené kópie, ktorých tlmené farby vynikajú v jemných pozlátených rámoch. Tie zasa výborne harmonizujú so širokým rámom starožitného zrkadla. Sú tu aj obrazy od moderných prešporských a iných umelcov ako svedectvo o tom, že si tu blahobyt živo uvedomuje svoju povinnosť podporovať umenie.

Nesnúbi sa tu len minulosť s prítomnosťou, ale v obdivuhodnej harmónii tu vedľa seba pôsobia umelecké predmety z ďalekých krajín spolu s výrobkami domácej tradície. Jemné umelecké tkaniny z háremov a dielní Orientu, najmä z Perzie, Indie a Arábie, sú ozdobou jednotlivých miestností vo forme kobercov, stolových prikrývok, podušiek, závesov na stenách. Svojimi jemnými, niekdy žiarivými, inokedy zas tlmenými až tmavými odtieňmi šíria pocit tepla a útulnosti. Každý nový kúsok, či už je to šálka, starožitný nábytok, textília bohatých farieb z ďalekého juhu, sa stáva predmetom tichej radosti a vnáša do tohoto prostredia patricijského domu silný pocit, že je neodmysliteľnou súčasťou stále živej tradície.

Podľa článku Elsy Grailich „Das Patrizierhaus“ preložila a upravila Gabriela Holčíková

U starých Prešporákov