1989: Tak sme sa ocitli v kapitalizme...

Bratislava sa spamätáva z prekvapenia. Koncom minulého roku nedohrali herci Poetického súboru svoje predstavenie. V tých časoch ešte do sál počas predstavení nevnikali kukláči, ale čašníci. Hudobný skladateľ Peter Breiner sa dozvedel, že jeho manželka má narodeniny a ihneď poslal do divadelnej sály počas predstavenia čašníkov so šampanským. Herci boli aj vtedy trošku zľaknutí, lebo šampanské nemali naskúšané. Predstavenie nedohrali, ale v tom čase ešte každý na každého nedával podnet ako dnes. (Riaditeľ divadla sa musel tváriť, že má zmysel pre humor.)

V roku 1989 nás opúšťa režisér Jozef Budský (77) a v Mannheime zomiera majster sveta Ondrej Nepela (38). V Avione podáva už tradične na Tri Krále Gabriela Vyskočilová - členka zakladateľskej generácie slovenskej televízie - svojim kamarátom chýrnu plnenú kapustu na vysokej úrovni. Rudo Chmel oslávil päťdesiatku a u mňa začína zasadať permanentne prípravný výbor na stretnutie maturantov po 30. rokoch. Predsedníčka Oľga Špačková, podpredsedovia Peter Debnár a Július Satinský. Medzitým Maďarom uniesli dvaja 15-roční žiaci lietadlo z Prahy do Frankfurtu aj s desiatimi cestujúcimi. V Žiline, v bazéne hotela SLOVAKIA, sa utopil ani nie tridsaťročný humorista JURÁŇ.

Po prvý raz v živote som bol na obede vo francúzskej reštaurácii nového hotela FORUM a ovanula ma vôňa veľkého sveta. Ako predjedlo som si dal BANÁN V BRYNDZI. V tom predjedle sa snúbila slovenská vynaliezavosť s exotickosťou prostredia. Skúste si dať doma olúpaný banán do bryndze a budete mať podobné pocity ako ja v hoteli Forum. Režisér STRNISKO sa vracia z USA, Janko Melkovič podáva na svojich päťdesiatinách pečené prasiatka! Labuda s Lasicom držia diétu: jedia surovú mrkvu plnenú surovým strúhaným kalerábom. Nebožiecom si vyvŕtajú do mrkvy tunel a plnia ho tou dobrotou - surovým strúhaným kalerábom.

V Medickej záhrade sa za bieleho dňa zrútil obrovský starý agátový strom. Desať minút predtým prešla popod strom materská škola - ale s vyučovacím jazykom maďarským. V Berlíne sa zrútil obrovský múr, v Pekingu na Námestí nebeského pokoja odpratávajú buldozéry mŕtvoly študentov.

Nášho stretnutia po tridsiatich rokoch sa nedožil spolužiak IVAN POSPÍŠIL. Na pohrebe som videl po dlhých rokoch aj Aničku Puškášovú. Indiánske leto prežívam striedavo na terase u Hubovcov, kde nacvičujeme novú hru o Stalinovi, a na terase u Hladkých, kde strážime naše deti: Terezku, Adamka, Lucku a Janka.

Ak by ste si mysleli, že v tom roku 1989 v Bratislave niečo naznačovalo, že dôjde koncom roka k prevratu - mýlili by ste sa. Vnímali sme síce utečencov z východného Nemecka, ktorí utekali na trabantoch do západného Nemecka (čiže z Nemecka do Nemecka)... cez Slovensko a Maďarsko, ale netušili sme, ako ťažko sa to bude raz vysvetľovať našim deťom...

Po novembri sa mi veľmi páčil posledný mohutný úder ÚV KSS do politickej scény: do Ústredného výboru KSS kooptovali nových členov. Volali sa: PAPRČKA, GUĽA a ŠPUNT. Ale ani títo súdruhovia už nestačili obhájiť vedúcu úlohu Strany.

Tak sme sa my Bratislavčania ocitli v pokojnom a prosperujúcom kapitalizme (len sa okolo seba obzrite!)... a ja s čistým svedomím končím seriál článkov POLSTOROČIE S BRATISLAVOU. Ďakujem za pozornosť.

Július Satinský
SN, 9. júla 1998