Drevený most na Dunaji stál asi dva roky

Zničenie pevného cestného a železničného mosta cez Dunaj v Bratislave (Štefánikov most, pôvodne Most Františka Jozefa) malo zabrániť Sovietskej armáde preniknúť z mesta na južný breh, na územie Nemeckej ríše. Sovietske vojská však postupovali smerom na Viedeň aj po južnom brehu, od Budapešti a Györu. A tak obsadili územie dnešnej Petržalky aj bez zničeného mosta.

Vzápätí vybudovali na spojenie oboch brehov vojenský pontónový most, ktorý bol situovaný len niekoľko metrov povyše línie dnešného Nového mosta. Na mestskej strane vyúsťoval do trojuholníkového priestranstva, ktoré sa napájalo na Rybné námestie. Už prv (po roku 1891, ale aj okolo prvej svetovej vojny) býval na tomto mieste sezónne stavaný „loďkový“ most, ak to výška hladiny Dunaja povoľovala.

Kým bolo možné obnoviť prevádzku na železnom (dnes Starom) moste, postavila Sovietska armáda (s výdatným využitím pracovných síl vojnových zajatcov) ešte v máji 1945 provizórny drevený most približne na miestach, kde stával do roku 1891 loďkový most Karolíny Augusty (Karolinenbrücke). Bolo to miesto oproti Vodnej kasárni - teraz Slovenská národná galéria - niekoľko desiatok metrov nad trasou Propeleru.

Most slúžil vojsku a potom verejnosti asi dva roky. Bol postavený veľmi nízko nad hladinou Dunaja a jeho podpery boli situované pomerne blízko od seba, takže plavba po rieke loďami nebola vôbec možná. Kvôli jeho stavbe museli zničiť časť betónového oporného múra pozdĺž nábrežia. Ten neskôr obnovili, ale stopy bývalého prierazu a neskoršieho napojenia sú dodnes dobre viditeľné.

V 60. rokoch bývala na obnovenej časti nábrežného múru osadená kovová informačná tabuľa, z ktorej sa zachoval len malý zlomok.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus