Polovica Starého mosta bola v Nemeckej ríši

Koncom leta 1944 začali jednotky Sovietskej armády prenikať na územie slovenského štátu. Už 21. septembra obsadili dedinku Kalinovo pri Medzilaborciach. Víťazný postup Sovietskej armády (ukrajinského frontu) na Slovensko mal však trvať celú nasledujúcu zimu až do začiatku mája 1945. Až 1. mája 1945 boli nakoniec oslobodené Čadca a Púchov.

Do Bratislavy sovietske vojsko dorazilo 4. apríla 1945. Južná štátna hranica Slovenska vtedy prebiehala aj v oblasti Bratislavy v strede riečišťa Dunaja. Južný breh Dunaja s dedinkou Engerau (Ligetfalu), ako aj s Auparkom, ktorý bol predtým majetkom mesta Bratislavy, sa na základe medzinárodnej dohody stal v marci 1939 územím Nemeckej ríše. Dnes sa tam rozprestiera mestská časť s nezmyselným a nehistorickým názvom Petržalka.

Aj vtedy jediný bratislavský most (pôvodne Most Františka Jozefa, neskôr Štefánikov) bol preťatý štátnou hranicou. Jeho južná časť bola v Nemecku, severná na Slovensku. Keď sa k nemeckej hranici približovala hrozba Sovietskej armády, rozhodli sa nemecké úrady most zničiť, a tým znemožniť nepriateľovi preniknúť na tomto mieste na územie Nemeckej ríše. Bola to celkom pochopiteľná obranná akcia. Pod strednú časť mosta umiestnili nálože a 2. apríla most mohutnou detonáciou vyhodili do vzduchu.

Sovietske vojsko vybudovalo náhradný provizórny drevený most v predĺžení Mostovej ulice, od dnešného Námestia Ľ. Štúra, kde vtedy ešte stál kolosálny Štefánik, k pôvodnej budove Au-Café na južnom brehu. Hladina Dunaja bola nízka, a Dunaj aj tak nebol kvôli demolovaným mostom splavný. Zničený most začali sovieti (Červená armáda) opravovať od 6. augusta 1945, pričom bolo ich rozhodnutie motivované najmä potrebou čo najskôr obnoviť železničnú trať.

Najťažšie práce na stavbe museli ako otroci vykonávať nemeckí zajatci. Nie všetci z nich rekonštrukciu mosta prežili. Premávka na v zjednodušenej forme znovu postavenom moste sa začala už 3. februára 1946. Provizórne rekonštruovaný povojnový železný most už skoro 60 rokov slúži verejnosti. Jeho železničnej trati určená časť sa však už niekoľko desaťročí nepoužíva.

Štefan Holčík
FOTO - Slavomír Prieložný a Oto Limpus