Stĺp Panny Márie nebol postavený v lese

Vianoce sú za nami. A s nimi aj vianočné trhy. Tie nemajú v Bratislave starú tradíciu. Najstaršie dokumentmi potvrdené vianočné trhy usporadúvali v Drážďanoch, a to od roku 1434. Aj v iných nemeckých mestách - Aachen, Mníchov, Norimberg, Salzburg (vtedy ešte nepatril k Rakúsku!) - bývali tradičné vianočné trhy už pred koncom 15. storočia.

Nedávno sa v Nemecku uskutočnil prieskum. Ľudí na vianočných trhoch sa pýtali, čo sú Vianoce, či vedia, čo oslavujeme na Vianoce. Prekvapením bolo, že viac ako polovica opýtaných vôbec netušila, že Vianoce sú oslavou narodenín Ježiša Krista. Dátum narodenia Ježiša Krista síce nie je známy, ale už najstarší kresťania sa rozhodli oslavovať jeho narodeniny v čase slnovratu, keď mali sviatky aj Židia a Rimania. V Bratislave, našťastie, hosťom na vianočnom trhu také otázky nikto nekládol. Tu by bol výsledok možno ešte horší.

Nedávno sa v Nemecku uskutočnil prieskum. Ľudí na vianočných trhoch sa pýtali, čo sú Vianoce, či vedia, čo oslavujeme na Vianoce. Prekvapením bolo, že viac ako polovica opýtaných vôbec netušila, že Vianoce sú oslavou narodenín Ježiša Krista. Dátum narodenia Ježiša Krista síce nie je známy, ale už najstarší kresťania sa rozhodli oslavovať jeho narodeniny v čase slnovratu, keď mali sviatky aj Židia a Rimania. V Bratislave, našťastie, hosťom na vianočnom trhu také otázky nikto nekládol. Tu by bol výsledok možno ešte horší.

Ústredným motívom Vianoc sú obyčajne „jasličky“. Jedny, predimenzované, bývajú vystavené na dvore Starej radnice. Na nároží veže starej radnice vo výške prvého poschodia je už od 17. storočia umiestnená socha Panny Márie s dieťaťom Ježišom. Aj to je symbol Vianoc. V minulých týždňoch bola táto socha zakrytá spolu so znakom mesta mimoriadne šikovne umiestneným vianočným stromom, ktorý sa stal symbolom Vianoc až v 19. storočí. Aj v kresťanských krajinách sa mu podarilo vytlačiť Krista z Vianoc.

Ešte menej úctivo sa počas uplynulých Vianoc zachovala Bratislava k inej soche Panny Márie s Dieťaťom. Od sedemdesiatych rokov 17. storočia stojí na vysokom stĺpe pred kostolom jezuitov, ktorý bol postavený pôvodne ako modlitebňa evanjelikov. Stĺp so sochou je už niekoľko desaťročí zakrytý stromami, ktoré ktosi po druhej svetovej vojne zabudol orezávať. Počas uplynulých vianočných trhov k nemu navyše pristavili zberné nádoby na smrdiace odpadky. A tak veriaci, ktorí vychádzali po slávnostných omšiach z kostola, mali pohľad na anjelov, ktorí sa na podstavci stĺpu klaňajú sviatosti oltárnej, nahradený pohľadom na ,,vkusné“ kontajnery z umelej hmoty. Našťastie sú už preč.

Teraz by bolo potrebné orezať stromy. Aspoň tak, ako stromy pred Kostolom Reformovanej cirkvi na Námestí SNP. Lebo stĺp Panny Márie nebol postavený v lese, ale na jednom z námestí hlavného mesta civilizovanej európskej krajiny. Alebo čakáme na to, korene stromov podryjú základy stĺpu a že padajúce konáre túto jedinečnú kultúrnu pamiatku zničia?