Dom lekárnika s prvkami kubizmu

Po prvej svetovej vojne sa viditeľne zmenila štruktúra obyvateľstva mesta. Namiesto pôvodných obyvateľov, ktorí sa odsťahovali väčšinou do Maďarska, sem prišli iní obyvatelia zo Slovenska, Čiech a Moravy. Zmenil sa štýl života, hľadal sa nový štýl architektúry.

Prisťahoval sa sem aj absolvent budapeštianskej techniky architekt Artúr Szalatnai. Po úspešnom projekte novej synagógy na terajšej Heydukovej ulici získal viacero súkromných objednávok. Lekárnik Karol Kempný, ktorý mal lekáreň na dolnom konci dnešného Kollárovho námestia v dnes už nejestvujúcej barokovej budove pri Valónskej ulici, získal pozemok na blízkej Krajinskej, dnes Radlinského ulici 4. Tam si dal postaviť nájomný dom, ktorého prvé poschodie sám obýval.

Architekt Artúr Szalatnai navrhol modernú konštrukciu so železobetónovým nosným systémom. Fasádu však riešil svojsky v intenciách kubizmu. Ostenie vstupného portálu s datovaním 1925, široký arkier nad ním, ako aj kamenné orámovania okien korešpondovali so zariadením izieb bytu majiteľa. Aj nábytok a iné prvky zariadenia navrhol architekt Szalatnai. Sám mal do smrti (1961) vo svojej pracovni kubistické kreslo, aké navrhol pre Kempného. Strohý vstupný priestor domu (podjazd) ozdobili kamennou kubistickou sochou alchymistu v nadživotnej veľkosti, ktorú vytesal Alojz Rigele podľa Szalatnaiovho nákresu.

Štýlovo jednotné zariadenie izieb sa po smrti Kempného stratilo. Pod nátermi v hale jeho bytu, kde býval kamenný krb, je možno ešte zachovaná nástenná maľba s motívom hradu v Trenčíne. Byt sa po druhej svetovej vojne používal ako krajčírska dielňa. Fasáda domu je po privatizácii v dezolátnom stave, pamiatka modernej architektúry 20. rokov minulého storočia v Bratislave už desaťročia mimoriadne chátra.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus