Fontánku napájala voda z priekopy

Južná časť stredovekého mesta bola v roku 1809 veľmi poškodená ostreľovaním francúzskou armádou. Mnohé domy sa už nedali opraviť a preto ich v priebehu 19. storočia nahradili novostavbami. Na mieste zrušenej Laurinskej brány a jej predbránia postavili už pred rokom 1800 niekoľko meštianskych domov.

Jeden z nich, na mieste dnešného hlavného vchodu do divadla Pavla Országha Hviezdoslava, získal na začiatku 19. storočia zámožný remeselník Georg Scharitzer. Jeho potomkovia, z ktorých jeden získal vysoké postavenie v rakúsko-uhorskej armáde, vlastnili dom vyše sto rokov. K domu patrila aj časť južného mestského opevnenia vrátane Pekárskej bašty.

Po napoleonskom útoku sa majitelia snažili svoje domy čo najskôr opraviť. Roku 1812 prestavali časť mestskej hradby a Pekársku baštu (stála na dnešnej Gorkého ulici približne na mieste hereckého vchodu do DPOH) na obytný dom. Neskôr prestavali aj časť domu pri Laurinskej ulici. V nádvorí domu zriadili pumpu, ktorou čerpali vodu z úrovne vtedy už zasypanej vodnej priekopy (na mieste Gorkého ulice).

Tá priekopa naozaj obsahovala vodu, na rozdiel od vysoko položenej Michalskej priekopy, kde sa voda nachádzala len v čase dažďov či topenia snehu. Piestovou pumpou zo studne v podbrání čerpaná voda vytekala cez ústa maskarónu do kamennej nádrže. Maskarón je vytesaný z jedného kusa kameňa spolu reliéfom pijúceho psa. Zdá sa, že godronovaná nádrž je oveľa staršia, môže pochádzať zo 17. či 18. storočia a môže byť druhotne použitá.

Kamenná tabuľa s reliéfnou výzdobou nad ňou je pravdepodobne dielom niektorej tunajšej kamenárskej dielne (Rumpelmayer, Feigler). Na nápisovej doštičke nad studňou je latinský nápis: STRVXERAT GEORGIVS SCHARICZER AERE DIE VITAE COMPARO. Niektoré písmená sú zafarbené na čierno. Nezafarbené písmená sú také, ktoré sú súčasne latinskými číslicami, takže text je súčasne chronostikonom - spočítaním hodnôt jednotlivých písmen možno zistiť datovanie. Spočítaním bielych písmen vychádza rok 1824. Jedno V je však, možno omylom, zafarbené. Ak by nebolo, vychádzal by rok 1829.

Keď Scharitzerovský dom v 40. rokoch 20. storočia búrali, kamenná časť pumpy (,,fontánka“) sa dostala do zbierok Mestského múzea a je odvtedy inštalovaná na nádvorí Apponyiovského paláca.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus