Slnečné hodiny u františkánov boli presné

7.10.2006
0
Páčil sa vám článok?

Tridsiateho októbra sa posunul čas obyvateľov strednej Európy na „zimný“. Všeobecne sa zimný čas považuje za skutočný čas na každom mieste strednej Európy. V skutočnosti však je čas závislý od polohy miesta, na jeho vzťahu k východu či západu.

Stopercentne presný čas na každom mieste sa dal v minulosti ľahko zistiť pohľadom na slnečné hodiny, samozrejme, ak svietilo slnko. Do konca 19. storočia to bol najpresnejší spôsob, ako zistiť čas. V Prešporku bolo v minulosti veľké množstvo pevných slnečných hodín skonštruovaných a namaľovaných najmä na stenách významných budov.

Slnečné hodiny namaľované na stenu obrátenú na juh boli najpresnejšie a umožňovali zisťovanie času v pomerne širokom rozsahu - od rána do večera. Ak boli hodiny namaľované na stenu obrátenú na východ, dal sa na nich zistiť čas od východu slnka do poludnia, ak bola stena obrátená na západ, od poludnia do večera. Aj na stenách orientovaných šikmo proti smeru východ - západ možno slnečné hodiny inštalovať. Slnečné hodiny nemožno skonštruovať na stene obrátenej k severu.

Ukazovateľ hodín - gnomon - musí byť orientovaný (zahnutý) vždy presne do smeru poludníka. Najlepšie zachované slnečné hodiny v Bratislave sú na južnej stene kostola kapucínov (z 18. storočia, nedávno reštaurované) a na dvornej fasáde kláštornej školy uršulíniek (tie sú však až z dvadsiatych rokov 20. storočia). Dávno zanikli maľované slnečné hodiny na veži Starej radnice, aj slnečné hodiny na štíte Ludwigovho mlyna a na východnej fasáde kláštora františkánov. Tie boli mimoriadne presné, ukazovali čas pred 12. hodinou. Po dvanástej sa dal zistiť na ďalších, zachovaných na dvore kláštora.

Východné hodiny z polovice 19. storočia zničili v rámci „pamiatkovej obnovy“ kláštorného objektu po roku 1980. Maľované ciferníky, ale už bez ukazovateľov, sa podarilo odkryť a čiastočne rekonštruovať na dvore šľachtického paláca na Uršulínskej ulici 6. Maľby vo výške druhého poschodia vznikli v druhej polovici 17. storočia. Jednu z nich už v priebehu 18. storočia zakryli pristavanou chodbou, takže obyvatelia domu mohli naďalej spoľahlivo zisťovať len čas od východu slnka asi do pol dvanástej.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus

Páčil sa vám článok?