Palác sa nezachoval v pôvodnej podobe

Za bránou vonkajšieho prstenca mestského opevnenia na Suchom mýte (dnes Hodžovo námestie) sa rozprestierali pred polovicou 18. storočia pri ceste na sever a do vinohradov záhrady obyvateľov mesta. Prezident Uhorskej kráľovskej dvorskej komory gróf Anton Grassalkovich (1694 až 1771) využil pred rokom 1760 vhodnú príležitosť a kúpil od pôvodných majiteľov niekoľko záhrad v tesnom susedstve brány a opevnenia.

Prezident Uhorskej kráľovskej dvorskej komory gróf Anton Grassalkovich (1694 až 1771) využil pred rokom 1760 vhodnú príležitosť a kúpil od pôvodných majiteľov niekoľko záhrad v tesnom susedstve brány a opevnenia.

Gróf Grassalkovich mal v Uhorsku niekoľko rozsiahlych vidieckych sídel, trvalo žil vo svojom paláci vo Viedni. Ak sa zdržiaval v Prešporku, mal buď prenajaté izby v niektorom šľachtickom paláci v centre mesta, alebo býval priamo vo vtedy novopostavenom paláci Kráľovskej komory na Michalskej ulici (teraz Univerzitná knižnica).

Za bránou na Suchom mýte dal svoje spojené záhrady upraviť ako prepychový park. V jeho čele postavil svoje letné sídlo, ktoré malo nádherou konkurovať blízkemu letnému palácu ostrihomských arcibiskupov (Úrad vlády SR na Námestí slobody).

Projekt paláca pravdepodobne navrhol sám, jeho realizáciu zveril rakúskemu architektovi F. A. Hillebrandtovi, ktorý vtedy pracoval pre Kráľovskú komoru. Nesprávnym interpretovaním prameňov sa v Bratislave v odbornej literatúre po druhej svetovej vojne zakorenil omyl, tvrdenie, že palác postavil staviteľ Johann Mayerhoffer. Ten však v roku 1749 staval pre grófa Grassalkovicha kaštieľ v Gödöllö ( pri Budapešti), ktorý bol neskôr prestavaný. Ani bratislavský palác sa nezachoval v pôvodnej podobe.

Po smrti grófa Antona (I.) Grassalkovicha dal jeho syn Anton II. podľa projektu prešporského staviteľa Matúša Walcha palác rozšíriť. Vtedy postavili dva bočné pavilóny, a pred vstupný portál postavili po roku 1775 aj podjazd, ktorý nesie rozsiahlu terasu s balkónom. V tom čase vznikla vybúraním priečky medzi dvoma menšími izbami na poschodí terajšia audienčná sála prezidenta republiky. Pôvodne bola hudobným salónom. Svedčí o tom zachovaná vyrezávaná výzdoba na stenách. Jedna z malieb nad dverami do hlavnej sály paláca je označená dátumom 1779.

Tradične sa uvádzalo, že v tejto sieni koncertoval Joseph Haydn (1732 až 1809). V skutočnosti počas jeho známeho účinkovania v areáli paláca, napríklad v novembri 1772 a v zime 1773 táto sieň ešte nejestvovala.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus