Na Holubyho je jedna z najstarších víl v Bratislave

Na holubyho je jedna z najstarších víl v bratislave - Pamatnik1

Na rohu, kde sa Holubyho ulica napája na Šulekovu, stojí nevhodnými prestavbami a nepremyslenými úpravami skoro celkom znehodnotený rodinný dom. Nepríjemný dojem z „moderne“ upravenej či skôr neupravenej fasády, „zlepšenej“ ešte reklamnou tabuľou blízkeho hotela, čiastočne kompenzuje vysoký ihličnan, ktorý sa sem dostal akosi omylom. Nikoho z okoloidúcich ani nenapadne, že je to pravdepodobne najstaršia vila zachovaná na území Bratislavy, ktorá mala byť dávno zapísaná v zozname pamiatok.

Nedávno vyšla kniha s barokovo dlhým názvom Každodenný život a Bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí od Marty Janovíčkovej a Viery Obuchovej. Čitateľ sa okrem iných faktov dozvie, že v Archíve mesta Bratislavy sa zachovali plány úprav domu Františka Fialu z roku 1897 odvtedy veľmi známej a veľmi produktívnej firmy Kittler a Gratzl. Text pokračuje slovami „objekt, ktorý zatiaľ nevieme lokalizovať, nevieme, či sa zachoval a v akom stave, bol postavený už skôr". Na pripojenom pláne je pôdorys prízemia domu na lichobežníkovej parcele. Okrem kuchyne a práčovne boli na prízemí štyri izby, jeden kabinet, služobná izba (Dienstzimmer), ktorá slúžila aj ako predsieň či hala, dva záchody, schody na poschodie. Na dvore stála oddelene dielňa a sklad palivového dreva. Pred hlavným priečelím domu v čele parcely stála otvorená veranda. Dve záchodové kabíny (jedna pre panstvo pri kabinete a jedna s vchodom z dvora pre personál) sú označené písmenami „W.C." Niekto by mohol pochybovať, že v roku 1897 boli v dome kdesi vo vinohradníckom záhone splachovacie záchody (water closet). Veď vtedy ešte nebol do vinohradov zavedený mestský vodovod! Ani kanalizácia.

Objavený plán prestavby objektu sa zhoduje so situáciou objektu na Holubyho ulici 2. Široko-ďaleko od tohto domu nestálo v 19. storočí nič. Najbližšia pomenovaná ulica bola Palisády (Pallisadenweg). Parcela s nie práve najvýhodnejším pôdorysom sa nachádzala medzi dvoma cestami do vinohradov, ktoré sa v čase lejakov menili na prudké potoky, ale pod nimi viedlo už od stredoveku drevené potrubie, ktorým sa privádzala do fontán na Hlavnom námestí, vtedy ešte trhovisku, pitná voda z horských prameňov. Vedenie zľava (Holubyho ulica) sa začínalo pri prameni Heiligenbrunn („studnička svätých" či „studnička všetkých svätých", a nie svätá studnička, ako sa to nesprávne uvádza v slovenskej literatúre), ktorý sa nachádzal neďaleko Červeného kríža. Sprava pritekala potrubím voda (pozdĺž dnešnej Šulekovej) z prameňa Thomasbrunn („Tomášova studnička",„studnička svätého Tomáša"). O kus nižšie sa pripájalo potrubie z ďalšieho prameňa. Nebolo teda pre majiteľa objektu pri vodovodoch problémom získať od mesta súhlas na odbočku, ktorá k nemu privádzala dostatok čerstvej vody a zriadiť si už v roku 1897 aj splachovacie záchody.

V roku 1887 ponúkla pani Minna Fiala, ktorej bydlisko bolo „Palissadenweg 373 ( Villa Fiala)", na výstavu Prešporskému umeleckému spolku niekoľko obrazov. V zozname majiteľov nehnuteľností (Pressburger Wegweiser) sa minimálne od roku 1888 uvádza ako majiteľ objektu so súpisným číslom 373 Franz Fiala. Objekt, ktorý po roku 1897 renomovaná prešporská stavebná firma Kittler a Gratzl prestavovala, stál teda určite už pred rokom 1887 a označoval sa ako „vila". Prestavbou dostal objekt terajší rozsah. Jeho romantické priečelia s vysokými štítmi a s množstvom vyrezávanej drevenej dekorácie by dnes zodpovedali skôr označeniu „chata". Časť typických drevených dekoračných prvkov zanikla, zmizla aj drevená veranda, na ktorú sa dalo priamo zo záhradky pri ulici vystúpiť po niekoľkých schodoch. Nad verandou bola pravdepodobne terasa alebo balkón. Dnes je na jej mieste nevzhľadná garáž. Pôvodné vysoké okná izieb na poschodí sú nahradené „modernými" nízkymi sériovej výroby. Zo štukovej dekorácie zostali len kde-tu chudobné stopy. Drevené schodište na poschodie zaniklo úplne. Na jeho mieste je akési provizórium zo zváraného železa, prístupné priamo zo dvora.

V roku 1912 sa ako majiteľka vily uvádza pani Fiala Teréz. Adresa domu sa medzičasom zmenila, znela Rázga Pál-Gasse 2. Aj súpisné číslo sa zmenilo na 342. Tak to bolo aj v roku 1914, keď sa ako obyvateľ domu Rázga Pál-Gasse 2 uvádza „Fiala Ferenc, Hausbesitzer", ale ako majiteľka domu je zase uvedená „Fiala Teréz". V roku 1929 už dom vlastnili Sternfeld Samu, obchodník, a Braun Jozef, obchodník, ktorý v dome býval. Obchodníkov menom Jozef Braun bolo v meste v roku 1929 niekoľko. Tento pravdepodobne obchodoval s látkami a súknom v obchode na Suchom mýte 19. Pred ním mal sklad (a určite aj obchod) látok a súkna Simon Fleischmann, otec neskoršieho slávneho britského sochára prešporského pôvodu Artura Fleischmanna.

Štefan Holčík
FOTO - autor