Spomienky na niekdajšiu Valónsku ulicu IV.

Ďalším, na koho si dodnes s úctou spomínam, bol Gejza báči. Mal veľmi dobrý vzťah k nám, deťom. Takisto mal pochopenie pre naše malé šibalstvá. Bol veľmi zručný remeselník a mnohému nás naučil. Urobili sme si káry z kusa laty. Ako kolesá nám poslúžili vyradené guličkové ložiská. Robilo to pekelný hluk. Hlavné však bolo, že sme sa vozili.

Gejza báči chodil s nami na Kalváriu oberať lipový kvet. Najskôr bolo treba ísť za pánom farárom, ktorý nám dal povolenie na zber lipového kvetu. Kde boli haluze vyššie od zeme, Gejza báči nás na prvú vyzdvihol. My sme oberali v korune stromu a on zo zeme, čo dočiahol. Po príchode domov sa dal kvet na papier a sušil. Celý dvor rozvoniaval. Mali sme čaj na celú zimu.

V zime sa kúrilo drevom a uhlím. Kus dreva alebo uhlia nájdeného na ulici sa hneď odniesol domov. Valonskú ulicu s Mýtnou spájala Dunstová ulica. Na rohu Dunstovej a Mýtnej ulice mal debnársku dielňu pán Kropitz. Vyrábal tam sudy na víno, pivo, ocot. Dlhé kmene stromov potrebných na výrobu dosák skladoval na Firšnáli. S povolením pána Kropitza sme tam chodili olupovať kôru. Doma sme ju sušili. Vysušená veľmi dobre horela a dávala teplo. Bolo to výhodné pre obe strany. Nám bolo teplo a on nemusel platiť zamestnanca na ich olúpanie. Mali sme vytypované miesta, kam sme chodili na hax. Boli to miesta v okolí Krížnej a Šancovej ulice, kde z naložených vagónov pri natriasaní popadalo uhlie. Toto sme pozbierali a zaniesli domov. Na Vazovovej ulici predával uhlie a drevo pán Dax. Odtiaľ sme ho nosili domov vo vreciach. Bolo to asi 200 - 300 metrov.

Jar, to bola hlavne Veľká noc, na ktorú sme sa tešili. Zámožnejšie deti chodili polievať s voňavkou. Mne mama zarobila mydlovú vodu do fľaštičky od lieku. Miesto zátky dala kúsok plátna, ktoré poprepichovala ihlou. Keď plátno navlhlo, diery sa upchali a nič z nich netieklo. Niekedy, z prílišnej horlivosti, som dal aj fľašou po hlave. „Dosť, dosť, už stačí,“ kričala pani. Vtedy som dostal najviac vajec. Niektoré popraskané boli zvnútra zafarbené. Hlavne, že bol žalúdok plný. Bol som štíhly chlapec, ale v ten deň som mal žalúdok ako zápasník sumo. Keď sa oteplilo, chodievali po Valonskej ulici zmrzlinári Džabirovič, Sadikovič a ďalší. Tlačili pred sebou káru (drevenú) a zvonili zvončekom.

Rudo Pinďák a Karol Menschy, Valonská ulica 26