Namiesto Bratislavskej burzy presťahovali do obchodného paláca rektorát univerzity

V roku 1928 oslavovala Československá republika desiate výročie svojej existencie. Mestská rada vtedy dala pripraviť a vydať reprezentačnú trojjazyčnú publikáciu pod titulom Zlatá kniha mesta Bratislavy.

Bývalý Prešporok sa nestal automaticky súčasťou Československej republiky v deň jej založenia v novembri 1918, ale až vojenským obsadením 1. januára 1919. V marci 1919 mesto premenovali na Bratislavu a až Versailleskou zmluvou zo dňa 28. júna 1919 bolo mesto definitívne pričlenené k republike. Jedným z prvých počinov nového štátu bolo zriadiť v Bratislave namiesto zrušenej maďarskej Univerzity svätej Alžbety novú, ktorú až neskôr pomenovali po Komenskom.

Bratislava sa podľa vzoru iných európskych metropol mala stať aj priemyselným a finančníckym strediskom. V júni 1922 otvorili Bratislavskú burzu, v roku 1924 sa burza zúčastnila na akcii na výstavbu viacúčelového obchodného paláca, na ktorom prisľúbila finančne participovať.

V reklamnej časti Zlatej knihy sa objavila prvá informácia o tom, že sa v Bratislave pripravuje postavenie obchodného paláca. Uverejnili tam aj ilustráciu - projekt pripravovanej budovy. Projektantom bol architekt František Krupka. Ten nezaprel svoje pražské školenie. Ním navrhovaný reprezentačný palác mohol stáť na predmostí ktoréhokoľvek pražského mostu na nábreží Vltavy. Na vtedajšie bratislavské pomery impozantná stavba mala byť zdôraznená štyrmi nárožnými vežami s plochými strechami, obsahujúcimi pohodlné a široké schodištia s výťahmi. Ak by pred hlavnou fasádou nestál polkruhový objekt s projektovanou dražobnou sieňou, pripomínala by navrhovaná stavba ruinu hradného paláca, ktorý bol vtedy ešte bez striech. Stavbu realizovali s malými zmenami podľa publikovaného projektu.

Už v čase jej dohotovenia (1932) bolo známe, že Bratislava viac ako burzu potrebuje dôstojnú budovu pre rektorát a dve fakulty univerzity: právnickú a filozofickú, ktoré sa borili s nedostatkom priestorov v bývalom hornom jezuitskom kolégiu na Kapitulskej ulici. Univerzite sa podarilo novostavbu získať a dodatočnou úpravou preskleného vnútorného nádvoria zriadiť aj potrebnú Aulu maximu. Tá po roku 1939 poslúžila aj zasadaniam Slovenského snemu.