Fasáda domu má tvar oslieho chrbta

O devätnástom storočí sa obyčajne hovorí ako o storočí priemyslu. Rovnako však možno hovoriť o storočí bankovníctva. V devätnástom storočí ktosi vymyslel aj nový typ banky: sporiteľňu. Predtým si ľudia, ak vôbec nejaké peniaze ušetrili, ukladali svoje úspory vo forme mincí zo vzácnych kovov ako poklady do zeme.

Napoleonské vojny však znamenali koniec platidiel z drahých kovov. Nahradili ich kúsky papiera - bankocetle - ktoré sa zakopaním do zeme veľmi konzervovať nedali. A tak popri renomovaných a slávnych bankách súkromných bankárov - spomenúť možno napríklad Rothschildovcov - vzniklo veľa malých sporiteľní. Boli to spolkové alebo komunálne zariadenia, kde sa dali peniaze bezpečne uložiť - a ešte priniesli aj zisk z úrokov. A v sporiteľni sa obyčajne dalo za výhodných podmienok peniaze aj požičať. V mestách habsburskej monarchie sa objavilo, najmä v druhej polovici 19. storočia, nespočetné množstvo novozaložených sporiteľní, ktorými tamojší mešťania dávali súčasne najavo prosperitu svojho mesta.

Po 1. januári 1919 sa do Prešporka prisťahovalo množstvo obyvateľov z bývalého Českého kráľovstva, ako aj Čechov, ktorí už predtým žili vo Viedni. Mestu dali meno Bratislava. Za svojimi skoršími vernými klientmi a očakávanými novými prichádzalo aj české bankovníctvo. K jestvujúcim bankám pribudli filiálky, ktoré si tu otvorili Zemská banka, Legiobanka, Živnobanka a ďalšie.

O klientov sa uchádzala aj Ústřední banka českých spořitelen, ktorú založili v Prahe v roku 1903, aby „pokladničné prebytky českých sporitelien bankovne zužitkovala, bezpečne umiestňovala, aby záujmy sporitelien obhajovala a v hospodárskych úkoloch ich podporovala“. Banka získala starší meštiansky dom na trhovisku neďaleko začiatku Dunajskej ulice, dala ho zbúrať a na jeho mieste postavila novú budovu banky s adresou Námestie Republiky 20, teraz Námestie SNP. 16. Šesťpodlažná budova s mimoriadne vysokým prízemím bola v čase svojho vzniku - 1924 - najvyššou budovou v tejto časti mesta, dnes ju už ako „vysokú“ nikto nevníma. Niektorí okoloidúci si predsa len všimnú jej kurióznu fasádu, na ktorej sa objavuje niekoľko prvkov gotickej architektúry. Nielen rozsiahly štít tvaru zjednodušeného oslieho chrbtu, ale aj trojica okien v štíte a najmä dve fiály zhrubnutého tvaru po stranách tohto trojdielneho „združeného“ okna, dávajú tušiť, že sa tu projektant podriadil požiadavke objednávateľa. Gotickou predlohou je inšpirovaný aj erbový štítok bez erbového znamenia pod stredným oknom. Lodžie na najvyššom obytnom podlaží delené štíhlymi betónovými stĺpmi na trojice otvorov pripomínajú spolu s ostatnou fasádou s výnimkou prízemia a mezaninu skôr stavby na Václavskom námestí v Prahe z obdobia tesne pred prvou svetovou vojnou. Tomu zodpovedá aj povrch fasády s mimoriadne tvrdou omietkou typu umelého kameňa s ornamentálne zdrsnenou štruktúrou, aká je napríklad na palácoch Koruna či Lucerna v Prahe. Prízemie objektu, obložené leštenými platňami z ušľachtilého kameňa, za ktorým sa nachádzala banková hala (teraz predajňa firmy Baťa), sa na fasáde prejavuje ako vstup do niektorej banky na začiatku 20.storočia vo Viedni. Banková hala bývala usporiadaná teatrálne, nad „javiskom“, v ktorom bola umiestnená pokladňa, bol plochý plafón zo sklenených štvorcov, ktorý prepúšťal denné svetlo.

V nijakej literatúre o architektúre v Bratislave sa doteraz neobjavilo meno projektanta tejto nápadnej a predsa úplne ignorovanej stavby. Bol to určite český architekt, pravdepodobne pražský, z okruhu Havla, Chochola, Bechyně, Kotěru, Janáka, Blechu, Pfeiffera, Králíčka. Jeho stavba v roku 1924 v Bratislave už však bola akási „staromódna“. Zdá sa akoby sa tu realizoval projekt, vypracovaný už pred prvou svetovou vojnou pre iné miesto.