Bývalý kláštor je súčasťou Župného domu

V roku 1844 dostala Prešporská župa nové dôstojné sídlo - župný dom. Do konca 18. storočia sa župné zasadania konali na rôznych miestach, najčastejšie v paláci dedičného župana z rodiny grófov Pálffyovcov.

V osemdesiatych rokoch 18. storočia Jozef II. zrušil mnohé kláštory, medzi nimi aj prešporský kláštor trinitárov. Jeho majetky prešli do rúk náboženského fondu. Od neho získala župa bývalý kláštorný objekt, ktorý len narýchlo upravili pre potreby administratívy. Až v 40. rokoch 19. storočia nastal čas na zásadnú prestavbu a najmä rozšírenie starého objektu. Stavbu realizoval tunajší staviteľ Ignaz Feigler, ale podľa cudzieho projektu. Ten dodali z Pešti. Jeho autorom bol pravdepodobne J. Hild. Pri prestavbe zachovali starý kláštorný objekt priliehajúci ku kostolu, ktorý bol zasvätený rádovému svätcovi trinitárov Jánovi z Mathy. Na rytinách z druhej polovice 18. storočia jasne vidno, že kostolné veže boli zastrešené komplikovanými cibuľovitými strechami pokrytými medeným plechom. Rovnako na nich vidno pôvodný vstupný portál do kláštora. Bol situovaný hneď pri fasáde kostola, na mieste dnešného prvého okna Župného domu. Vstupný portál bol orámovaný bohatou kamennou barokovou architektúrou. Jeho prah sa nachádzal rovnako vysoko nad terénom ako prah portálu do kostola, ku ktorému ešte aj dnes vedie rad schodov. Ozdobný portál do kláštora odstránili, keď objekt prestavovali na sídlo župy. Už prv, pravdepodobne v čase napoleonských vojen, odstránili ozdobné strechy z veží vtedy nepoužívaného kostola. Meď bola potrebná na mince a zbrane. Kostolné veže majú dodnes len provizórne zastrešenie.

Župný dom sa práve v týchto dňoch zaskvel vo svojej pôvodnej kráse. Aj znak prešporskej župy, ktorý je súčasne erbom grófskej rodiny Pálffyovcov, je konečne, po päťdesiatych rokoch nezmyselného utajenia pod vrstvou omietky, viditeľný. Obnovená je aj kráľovská koruna nad ním. Škoda len, že palác - Župný dom - nebude slúžiť župe, pre ktorú bol postavený.

Teraz sa obnovuje pomerne vysoký sokel paláca. A pritom sa, aspoň na pár dní, znovu odkryl prah pôvodného vstupu do kláštora (na fotografii dole). Prah, po ktorom do objektu vstupovali rytieri - trinitári, ale aj všetci návštevníci kláštora od tých najúbohejších až po najvyššie postavených. K nim patrila možno aj Mária Terézia a jej syn Jozef II.