V dome hostinského Rienera bola lekáreň

Miestom, kde v päťdesiatych rokoch 20. storočia postavili budovu dnešnej Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity, v minulosti prechádzali šikmo dve ulice: Jánska a Valónska. Obe smerovali k dávno zbúranej Schöndorfskej bráne na východnom konci Uhorskej (teraz Obchodnej) ulice. K tej istej bráne smerovali aj Krajinská cesta (Országút, Landstrasse, teraz Radlinského) a Alžbetina ulica (teraz Mickiewiczova).

Na sútoku Valónskej ulice, ktorú po druhej svetovej vojne z nedostatku fantázie premenovali na Slovanskú, a Krajinskej cesty (Radlinského) stál do 80. rokov historický objekt, v ktorom bývala lekáreň. Objekt mal vlastne adresu Radlinského 1, ale do lekárne sa vchádzalo z Kollárovho námestia (č.11).

Meštiansky dom s klasicistickou fasádou postavili na konci 18. storočia pri križovatke pred mestskou bránou a neďaleko vtedy už zrušeného svätojánskeho cintorína. Priečelie jednoposchodového domu smerom k bráne malo tri okenné osi. Prostredné okno na poschodí bolo falošné. Na mieste okna bol do plochého výklenku umiestený mariánsky obraz na medenom plechu v umelecky stvárnenom klasicistickom orámovaní. V štítku nad stredom obrazu bol z ornamentálnych písmen zostavený nápis MARIA. Dolnú tretinu plochy naznačeného okna pod obrazom vypĺňal nápis, ktorý však už na začiatku 20. storočia nebol čitateľný. Pod obrazom boli dvere do obchodu, neskoršej lekárne.

Dom patril na konci 19. storočia pani Fanny Philippi, v roku 1912 ho kúpil hostinský Jozef Riener s manželkou. Priestory hostinca boli napravo od brány na Krajinskej (Radlinského) ulici. Nájomníkom lekárne (s kvalitným lekárenským interiérom z 80. rokov 19. storočia) bol po prvej svetovej vojne lekárnik Kempný, ktorý si dal postaviť v rade za reštauráciu Alžbetka v roku 1926 vlastný dom. Aj pani Katarína Rienerová, už ako vdova, sa rozhodla svoj dom zmodernizovať a rozšíriť. Projekt objednala u známeho bratislavského architekta Alexandra Feiglera. Pravdepodobne sa poznali už prv, veď Feiglerov vlastný dom stál veľmi blízko, na Námestí 1. mája č. 7, medzi terajším hotelom Tatra a kinom Hviezda. Zbúrali ho pred niekoľkými mesiacmi.

Podľa Feiglerovho projektu dom pani Rienerovej zvýšili o druhé poschodie, kde sa do detailu zopakoval pôdorys dolných podlaží, aj s pavlačou okolo lichobežníkového nádvoria. Len priestor nad lekárňou bol na prvom poschodí rozdelený na dve, ale na druhom poschodí na tri menšie miestnosti. Rovnobežne s pavlačami vybudoval Feigler vnútri pozdĺžne chodby, aby sa nemuselo vychádzať von. Aby priečelie smerom ku Kollárovmu námestia nevyznelo príliš ťažko, zakryli západnú časť domu manzardovou strechou pripomínajúcou strechy Grassalkovichovho paláca a blízkeho objektu „Alžbetky“. V strede novovybudovanej strechy vznikol romantický murovaný útvar s trojdielnym oknom, ktorý bol zavŕšený trojuholníkovým štítom s malým kruhovým okienkom v štukovom orámovaní, z ktorého visel festón z kvetov a ovocia. Zvýšené druhé poschodie sa na bočných fasádach od pôvodného prvého poschodia odlišovalo len väčšími okennými otvormi. V rámci prestavby dom aj zmodernizovali, zriadili v ňom moderné kuchyne a kúpeľne s tečúcou vodou. Tak sa dali byty lepšie prenajímať. Studňa na dvore stratila svoj pôvodný význam, ale nezasypali ju. Hlboké pivnice sa ďalej používali na uskladňovanie vína v objemných sudoch.

Dom zbúrali v čase rozširovania Kollárovho námestia okolo roku 1980. Zaniklo tak jedno z významných diel vtedy zaznávaného a dodnes nedoceneného Alexandra Feiglera. V jeho tvorbe sa objavovali väčšinou novostavby. Z tých sa zachovalo viac, mnohé sú už dnes prestavané alebo zmenené, pretože z ich fasád sú otlčené pôvodné dekoratívne štuky. Budovy, ktoré prestavoval, vrátane jeho vlastného domu, sú väčšinou zbúrané.