V dome na námestí žila Štefánikova mama

Keď niekedy v 13. či v 14. storočí vymeriavali budúce hlavné trhovisko, určili jeho (skoro) pravouhlý tvar, dohodli sa, kde budú na trhovisko vyúsťovať ulice a rozmerali pozemky medzi ulicami okolo priestranstva. Bola to parcelácia v modernom zmysle slova.

Vzniknuté parcely boli pomerne úzke (8 až 10 m), ale dlhé až 30 metrov. Medzi stavebnými parcelami, na ktorých sa stavali domy, boli prejazdy do dvorov. Prejazdy boli široké niečo vyše troch metrov. Šírka takého prejazdu je dodnes zachovaná v šírke Kostolnej ulice. Rovnako široká bola pôvodne aj terajšia Zelená ulica, ktorá sa vyvinula zo súkromného prejazdu, a v 15. storočí sa volala „Nová“. Domy sa neskôr rozširovali, prejazdy medzi nimi sa zastavovali.

Okrem jednotlivých pôvodne samostatných stredovekých meštianskych domov, ktoré po spojení tvoria areál Starej radnice, možno na Hlavnom námestí vidieť iba jediný dom, ktorý si zachoval šírku pôvodnej parcely. Je to dom číslo 3. Za fasádou zo 60. rokov 19. storočia sa skrývajú zvyšky domu, ktorý postavili najneskôr v 14. storočí ako jednoposchodový. V 15. storočí mal pravdepodobne do námestia vysoký štít, v 16. storočí k trhovisku sa zvažujúcu vysokú strechu, a v nej smerom k námestiu vikier, aké sú na streche Starej radnice. V stredoveku vedľa domu vpravo, tam, kde je dnes vchod do domu číslo 4 (cukráreň Mayer), bol ešte stále voľný prejazd. Do neho ústili okná z miestnosti na prvom poschodí domu číslo 3. V 17. storočí už bol dom pravdepodobne dvojposchodový, na konci 18. storočia mu pridali tretie poschodie.

Pred rokom 1599 vlastnil dom viedenský ránhojič Johann Kraus. Do roku 1624 patril dom dvornému lekárovi cisára Ferdinanda II. Volal sa Dr. Johann Georg Buchau. Dom a iné majetky vyženil, keď sa oženil s vdovou po dvoch prešporských richtároch. Po jeho smrti žil v dome iný lekár – Dr. Menoldus Hillebrandt. V 18. storočí dom vlastnil chirurg Johann Mauritz Fabritius, potom ho získal mešťan Braun. Na konci 18. storočia tam obchodník Paul Nagy predával v obchode „Zu den drei Ungarischen Banderisten“ jemné textílie. Napriek zásadnej prestavbe v 19. storočí sa až do rekonštrukcie v 80. rokoch v dome nachádzali zaujímavé prvky barokového zariadenia, napríklad mohutná skriňa vstavaná do nepoužívaného otvoru bývalých dverí.

Na začiatku 20. storočia vlastnila domy 2, 3 a 4 Prvá Prešporská Šparkassa, ktorá mala sídlo v priľahlej budove na Laurinskej ulici (teraz Istrobanka). V dvadsiatych rokoch v dome žila ako vdova matka generála Štefánika Albertína Štefániková a niekoľko jeho ešte vtedy neženatých a nevydatých súrodencov. Dom mal vtedy adresu Masarykovo námestie 3.