Z fasády po prestavbe zmizla socha ženy

Architekt Artúr Szalatnai (1891-1962), absolvent budapeštianskej techniky, sa po prvej svetovej vojne rozhodol usadiť natrvalo v Bratislave. Narodil sa v Slatinke nad Bebravou, počas štúdia v Budapešti si zmenil meno. Pôvodne sa volal Schlesinger.

Situácia v novozaloženej Československej republike nebola pre architekta s diplomom z Budapešti v Bratislave na počiatku 20. rokov najvýhodnejšia. V tom čase bola v meste silná konkurencia mladých architektov s pražským vzdelaním. Szalatnai však inklinoval k svojskému prejavu ovplyvnenému kubizmom, a ten sa jeho klientom páčil. V bratislavskej spoločnosti si získal uznanie, keď vyhral súťaž na stavbu novej synagógy ortodoxnej židovskej náboženskej obce na terajšej Heydukovej ulici.

V dvadsiatych rokoch kúpil Jozef Eichenwald, majiteľ továrne na kyselinu uhličitú, starší rodinný dom na Puškinovej ulici číslo 5. Podľa plánov Artúra Slatinského ho dal prestavať a zväčšiť. V roku 1926 už bol dom obývaný. Architekt fasádu domu oživil najmä mohutným arkierom na prvom poschodí.

Do úrovne zvýšeného prízemia domu navrhol asymetricky medzi okná umiestniť kamennú ženskú sochu na kubistickej konzole. Predstavovala len ľahkým rúškom zahalenú nahú ženu v skoro životnej veľkosti, ktorá niesla model Eichenwaldovho domu. Sochu z kameňa vytesal podľa nákresu Artúra Szalatnaia Alojz Rigele, ktorého ateliér sa nachádzal len pár metrov od Eichenwaldovho domu. Socha pripomínala antickú bohyňu šťastia Fortúnu, ale mohla byť alegóriou architektúry. Asi 50 centimetrov vysoký sadrový model sochy sa nachádzal na stene v pracovni architekta Artúra Szalatnaia - Slatinského vedľa rovnako veľkého modelu kubistickej sochy alchimistu pre dom lekárnika Kempného až do jeho smrti.

V 40. rokoch minulého storočia dom čiastočne prestavali. Vtedy už nepatril pôvodnému majiteľovi. Na mieste, kde bývala kamenná socha, prerazili okno. Kam sa podela Rigeleho socha ženy, nie je známe. Možno ju zničili rovnako ako jeho sochu Prometea („muž s roztiahnutými rukami“) zo štítu slobodomurárskej lóže. Možno odpočíva niekde na neznámej skládke a čaká na znovuobjavenie. Patrila k najlepším dielam majstra Alojza Rigeleho.