Najstarší zachovaný fotoateliér stojí na pôde bývalého arcibiskupského parku

Bratislava si v týchto mesiacoch výstavou v priestoroch Mestského múzea a Mestskej galérie pripomína existenciu spolku, ktorý vznikol v roku 1885 a kládol si za úlohu šíriť vkus a umenie. Tento spolok pod oficiálnym maďarským názvom „Pozsonyi képzőművészeti egylet“ a paralelným nemeckým názvom „Pressburger Kunstverein“ jestvoval a pracoval do roku 1945.

V publikácii, ktorá vyšla vo vydavateľstve PT, je zoznam 1098 individuálnych, ako aj kolektívnych členov, ktorí boli počas šesťdesiatročnej existencie v spolku činní, alebo ho finančne podporovali. Na mnohých z nich sa dávno zabudlo, niektoré osoby už dnes ani nemožno identifikovať.

K aktívnym členom spolku v rokoch 1919 až 1939 patril maliar Theodor Jánoska (1891-1960). Napriek povojnovému zaznávaniu a odmietaniu jeho tvorby sa zachovalo pomerne veľa jeho obrazov. Kreslil a maľoval portréty, krajinky, zátišia, kytice. Veľká škoda je, že sa nezachovali všetky jeho plagáty, ktoré boli charakteristické pre dvadsiate a tridsiate roky. Napriek bohatej maliarskej činnosti sa z umenia v jeho prípade asi nedalo vyžiť. Hlavným zdrojom jeho príjmu bol fotografický ateliér známy pod menom „Štefánia“. Nachádzal sa v zníženom dvore za domom na Štefánikovej ulici 24.

Štefánikova ulica v dnešnej podobe vyrástla v poslednom desaťročí 19. storočia. Vtedy rozparcelovali časť bývalého parku pri letnej rezidencii ostrihomského arcibiskupa, ktorá však už v 19. storočí po necitlivej adaptácii slúžila ako vojenská nemocnica. Aj devastovaný park používalo vojsko. Jeho územie pri vznikajúcej ulici sa ukázalo ako veľmi vhodné na zástavbu menšími vilkami. Vtedy vznikol rad viliek (dnes čísla 4 až 12) a rad obytných domov (18 až 24). Tieto domy boli všetky pôvodne jednoposchodové, ešte pred 1. svetovou vojnou ich však zvýšili. Za obytnými domami boli časti bývalého parku upravené ako kvetinové záhrady.

Vo dvore domu, ktorý bol zničený v druhej svetovej vojne, postavili pri veľmi úzkom dvorčeku podlhovastú symetrickú prízemnú budovu, pozostávajúcu z dvoch bytových jednotiek (v každej boli štyri miestnosti) a fotoateliérom medzi nimi. Fotoateliér mal sklenenú strechu, ktorá umožňovala osvetľovať interiér prirodzeným svetlom zo severu. Aj čelná severná stena mala pôvodne sklenené výplne. Theodor Jánoska tam vytvoril prevažnú časť svojich maliarskych diel, ale aj tisíce portrétnych fotografií. Jeho zákazníkmi boli najmä bratislavskí mešťania, z ktorých mnohí prišli po druhej svetovej vojne o svoje majetky, o svoje byty. Preto sa veľa Jánoskových umeleckých fotografií nezachovalo, resp. nedajú sa identifikovať. Jánoska totiž svojou firemnou značkou označoval obyčajne (nezachovanú) paspartu fotografie.

Domček, v ktorom Jánoska pracoval, je zachovaný. Síce je v dezolátnom stave, strecha ateliéru zakrytá namiesto sklom pásmi korodovaného plechu, steny navlhnuté, omietka opadaná. No stále ešte stojí a možno ho rekonštruovať. Nie je síce uznaný za pamiatkový objekt, ale mohol by sa dostať do kategórie „pamätihodností“ mesta. A za to hádam najstarší v meste zachovaný fotoateliér, aj keď bez pôvodného zariadenia, stojí.