Zo stromovej aleje zostalo len torzo

Územie pred hradbami každého stredovekého mesta muselo byť prázdne, nezastavané, aby prípadné stavby nebránili obrane v prípade nepriateľského útoku. Aj zeleň z predpolí opevnení starostlivo odstraňovali. Bolo to tak aj v stredovekom Prešporku.

Pred južným úsekom hradieb tiekol Dunaj, ktorý sa každoročne rozlieval až k mestskému múru a napĺňal vodou mestskú priekopu na mieste terajšej Gorkého ulice a jej predĺženia až po Nový most. Nábrežie Dunaja sa však postupne od hradieb odďaľovalo. Medzi opevnením a tokom Dunaja vzniklo územie, na ktorom sa stavali provizórne stavby.

Vedenie mesta požiadalo Máriu Teréziu o súhlas už nepotrebné mestské opevnenie zbúrať. Po jej súhlase sa v roku 1775 začalo s demoláciou kamenných hradieb. Ich miesto postupne zastavali šľachtickými a meštianskymi domami, ale voľný priestor pred nimi zmenili na park. Na mieste terajšieho Hviezdoslavovho námestia vysadili na prelome 18. a 19. storočia niekoľko radov stromových alejí od Rybného námestia až k mestskému divadlu, ktoré stálo na mieste dnešného od roku 1776.

V zbierke Dr. V. T. v Bratislave sa nachádza pohľadnica zo začiatku 20. storočia, vydaná v Budapešti firmou W. L. Je to kolorovaná fotografia, záber do hustej stromovej aleje s lavičkami, na ktorých odpočívajú prevažne dámy. Text Pozsony - Sétatér - Promenade presne lokalizuje záber do priestoru dnešného Hviezdoslavovho námestia. Husté koruny stromov ako tunel sťažujú orientáciu, ale prízemné budovy s radom nízkych okien naľavo za stromami možno identifikovať ako zadné trakty palácov na Panskej ulici 15 a 17. Na ich mieste stoja dnes moderné objekty s adresami Hviezdoslavovo nám. 19 a 20. Na pravej strane záberu budovy nevidno, lebo tam sa námestie (vtedy Kossuth Lajos tér) rozširovalo k budove hotela Carlton (pôvodne Zelený strom). V priehľade aleje v jej strede vidno nezreteľný objekt, pravdepodobne pomník básnika Petöfiho zo začiatku 20. storočia

Z aleje ostalo po sto rokoch len trápne torzo. Rozširovanie vozoviek po oboch stranách, zriadenie miest na parkovanie, postavenie pomníka Hviezdoslavovi v 30. rokoch, rozšírenie voľného priestranstva pred divadlom a Carltonom v 50. rokoch a s tým súvisiace presunutie Hviezdoslavovho pomníku až na jeho terajšie stanovisko, ako aj nedávna nezmyselná úprava s postavením „hudobného pavilónu“, ktorý hudobným pavilónom bez ďalších stavebných úprav nemôže byť, a nepotrebnej málo atraktívnej „fontány“, ktorej údržba a prevádzka stojí neuveriteľné peniaze, to všetko z pôvodného zeleného parku stále uberalo. A chystá sa ďalšia rana, tentoraz v nasledujúcich sto rokoch asi ťažko zahojiteľná.

Podzemné záchody sú iste potrebné, ale stavať kvôli nim „sektbar“ ako pevnú nadzemnú stavbu v štýle čínskej pagody zo skla za chrbtom Hviezdoslava, takého barbarstva by sa skutočne nikde na svete okrem Bratislavy nikto nedopustil. Výhovorka, že v suteréne majú byť okrem záchodov aj sklady záhradníckeho náčinia a šachových figúr, je veľmi priehľadná. Aj to by sa dalo vyriešiť bez nadzemného „sektbaru“. Je ešte na Hviezdoslavovom námestí málo - pardon - krčiem? Odporúčam park na Hviezdoslavovom námestí úplne zrušiť a na jeho mieste rovno postaviť administratívnu budovu podobnú tej, ktorá onedlho vyrastie na Kollárovom námestí. V nej by sa určite našlo miesto aj na verejné záchody, aj na šachové figúry a záhradnícke náčinie (vtedy už nepotrebné). Spratal by sa tam aj Sektbar a mnohé iné verejnosti prepotrebné zariadenia. A hneď by sa tam mohol presťahovať aj Miestny úrad Bratislava - Staré Mesto.