Požiar v Apolle trval niekoľko dní

V júni 1944 druhá svetová vojna vrcholila. Bratislava, ktorú dovtedy vojna priamo nezasiahla, sa mala stať obeťou leteckých náletov. Stalo sa to 16. júna, keď bombardéry spojeneckých vojsk zaútočili aj na hlavné mesto Slovenska. Príčinou bombardovania bola vlastne rafinéria minerálnych olejov Apollo, súčasť nemeckého koncernu IG Farben.

Pramene, hovoriace o nálete a jeho následkoch, sa veľmi rozchádzajú, a to tak v počte bomby zhadzujúcich lietadiel, či v počte a hmotnosti zhodených bômb, ako aj v počte obetí (v areáli fabriky aj mimo nej zahynulo spolu asi 200 osôb). Dokonca v oficiálnej správe TASR z 15. júna 2010 sa tvrdí, že rafinéria bola bombardovaná už 14. júna!

Snahou bombardérov bolo zničiť výrobný závod, nemohli sa však vyhnúť tomu, že niektoré bomby padali aj mimo areálu. Zničené boli aj niektoré časti mesta. Pár bômb „zablúdilo" na terajšiu Gorkého ulicu, iné dopadli na terajšiu budovu Slovenského národného múzea medzi Fajnorovým a Vajanského nábrežím. Zásah dostal aj bývalý Landererov palác na Šafárikovom námestí, v 19. storočí prestavaný na kasáreň pluku ženistov. Zničené boli domy na Jakubovom námestí, aj na Tallerovej ulici, ale aj ďalej, na Blumentáli.

Bombardovať sa začalo pred obedom, okolo 10. hodiny, keď bola výroba vo fabrike v plnej prevádzke. Robotníci nemali ani čas ju odstaviť a utekať do úkrytov. Tí, ktorí do podnikového úkrytu dobehli, práve preto zahynuli. Do úkrytu natiekli horľaviny z bombami rozbitých nádrží, a keď sa vznietili, ľudia nemali nijakú možnosť úteku.

Pracovníci továrne a obyvatelia jej najbližšieho okolia, ktorí bombardovanie prežili, boli až do smrti psychicky poznačení, niektorí skončili v blázincoch.

Vo vedení továrne vtedy ako mladá kancelárska sila pracovala Hilda Weisslechner, absolventka Nemeckého gymnázia na Palisádach. Aj ona sa mala podľa pripraveného plánu v prípade leteckého útoku poponáhľať do krytu. Napriek tomu sa rozhodla sadnúť na bicykel a čo najskôr sa dostať domov na Blumentál. Na rozdiel od tých, čo išli do úkrytu, si zachránila život. Neskôr sa vydala, a len pred pár rokmi vo veku vyše 80 rokov v Bratislave zomrela.

Rafinériu Apollo zachvátil obrovský požiar, ktorý trval niekoľko dní. Ešte ani doteraz nie je pôda pri severnom nájazde na most Apollo celkom čistá od ropy, ktorá do nej prenikla. Bomby zasiahli aj lode na Dunaji, s nádržami plnými dovážanej surovej nafty či hotovými produktmi pripravenými na odvezenie.

Čierne mraky sa zdvíhali z areálu rafinérie k nebu. Majitelia fotoaparátov, hoci si neboli istí, že vojnu, či tento jediný záber, prežijú, sa snažili katastrofu dokumentovať. Zábery vznikali spontánne „na pamiatku". Fotografujúcim sa asi triasli ruky, preto sú známe amatérske zábery väčšinou zle zaostrené.

Mnohé zábery sa stratili. Ďalšie, doteraz neznáme, sa nachádzajú v rodinných albumoch a starých škatuliach medzi inými fotografiami. Jeden taký záber, fotografovaný z miesta neďaleko Starej sladovne (vpravo) na terajšej Ulici 29. augusta (vtedy Prayova), poskytol redakcii Bratislavských novín Ján Kausitz. Na nároží Dunajskej (v strede fotografie) vidno vtedy ešte pomerne nový Drobekov dom, vľavo ohradný múr Ondrejského cintorína.

Štefan Holčík
FOTO - archív Jána Kausitza