V hostinci si mohli objednať aj fiaker

V hostinci si mohli objednať aj fiaker - Pamatnik1

V 19. storočí bol najlepšou adresou na prechodné ubytovanie hostí v meste hotel U zeleného stromu. Pôvodný zájazdný hostinec na jeho mieste sa volal U troch zelených stromov. Hostinec sa rozširoval, dva stromy asi vyťali, zostal len jeden. Aj v názve hotela.

V hoteli sa pravidelne ubytovávali účastníci uhorského snemu, ktorí si to mohli dovoliť, a ktorí nemali inú možnosť ubytovania v meste, napríklad svoj vlastný dom alebo izby u príbuzných. Do uhorskej a maďarskej histórie sa hotel zapísal prejavom Lajosa Kossutha z balkóna hotela 17.marca 1848, presne pred 163 rokmi. Bol vlastne začiatok revolúcie v Uhorsku.

Hotel nebol lacný, izby boli rozdelené podľa stupňa komfortu a obsluhy. Boli tam aj drahé apartmány, ktorých hostia nemuseli chodiť na obedy či večere do reštaurácie, tie sa im servírovali vo vlastnej jedálni. Pre služobníctvo hostí, kočišov a personál hotela boli vyčlenené priestory vzadu pri nádvorí, kde bola aj konečná stanica konskej železnice z Trnavy, kočovne a stajne.

V jednom drážďanskom antikvariáte sa pred niekoľkými týždňami objavil účet, ktorý vystavili nemenovanému hosťovi hotela. Nie je uvedený ani rok vystavenia, len to, že býval v izbe číslo 24 v dňoch 13. a 14. októbra (pravdepodobne len jednu noc). Podľa formulára a písma možno usudzovať na obdobie okolo roku 1865. Ceny na účte sú účtované v „rakúskej mene" (oesterreichische Währung). Ubytovanie stálo 2 zlatky a 30 grajciarov, za osvetlenie sa platilo zvlášť 20 grajciarov. V izbe asi bývali dve osoby, lebo sa každý deň účtuje za dve porcie jedla. Napríklad dve polievky stáli 1 zl. 66 gr., 2 kuracie rezne s prílohou 3,60, 2 krémy (?) s chlebom 88 grajciarov. K tomu fľaša šampanského 5,50! Hostia si navyše objednali fiaker, účtuje sa 1 zlatka.

Na druhý deň si dali dve „extra" polievky, pstruha, mäso, zasa dva rezy kuraciny, dve porcie karfiolu ( písané „carviol"), jednu porciu bažanta s kompótom (spolu 2,45), jeden šalát a dva krémy spolu za 1,10, ovocie a syr za 1,,20. Za chlieb im zvlášť účtovali 8 grajciarov. Šampanské, ako deň predtým, stálo 5 zlatých a 50 grajciarov.

Za jedlo za dva dni (zrejme večera prvý deň a obed na druhý, raňajky sa nespomínajú) zaplatil hosť na tie časy obrovskú sumu 27,77 zlatých (po odpočítaní 1 zlatky za dovoz fiakrom). Ak za ubytovanie spolu s osvetlením (sviečky?) zaplatil 2,50, tak suma za jedlo je neuveriteľne vysoká. V tej však najvyššiu položku spôsobilo vypité šampanské: dva razy po 5,50, spolu 11,40 (jedna zlatka obsahovala 60 grajciarov, nie 100!!!). Cena šampanského teda v celkovej sume zaplatenej za jedlo predstavuje viac než 40 percent. Škoda, že sa nikdy nedozvieme, komu bol účet vystavený. Formulár účtu vytlačil F. Fechner v dolnolužickom mestečku Guben na terajšej poľsko-nemeckej hranici. Ktovie, prečo si dal pán hotelier Palugyay vytlačiť formuláre tak ďaleko? Žeby výberové konanie?

V záhlaví formuláru je litografický „portrét" hotela, ešte so slávnym Kossuthovým balkónom (v Bratislave odstránený balkón je od roku 1996 ako národná pamiatka vystavený v Maďarsku v mestečku Cegléd), a s nápismi v maďarčine, v nemčine, ale aj vo francúzštine. Unikátny dokument k histórii Bratislavy stojí dnes 50 eur. Určite viac, ako stálo ubytovanie v hoteli, v izbe 24, v druhej polovici 19. storočia.

Štefan Holčík
FOTO - archív