Ďalšie úspechy, tri tituly a tri druhé miesta
Za úrodné obdobie môžeme označiť osemročie 1969 - 1976. Belasí v ňom v lige získali tri majstrovské tituly a tri druhé miesta. Zrodilo sa slávne víťazstvo v Pohári víťazov pohárov, pribudol Československý pohár aj dve finálové účasti. Päťkrát za sebou vyhrali skupinu Rappanovho pohára, päťkrát štartovali v Európskom pohári majstrov a v Pohári UEFA.
Hráči z Tehelného poľa výdatne pomohli k postupu na MS v Mexiku 1970. Bratislava bola najfutbalovejším mestom v ČSSR a hrávalo sa pred plnými tribúnami. Medzi vrcholy patrili aj majstrovstvá Európy 1976 v Juhoslávii, keď Slovan dodával najviac hráčov do reprezentácie a bol popredným európskym mužstvom.
Víťazstvo v Pohári víťazov pohárov 21. mája 1969 nad FC Barcelona v Bazileji (3:2) je najväčším úspechom mužstva v histórii. Dosiahlo ho sedemnásť hrdinských chlapcov na čele s trénerom Michalom Vičanom: A. Vencel - bratia Ján a Ľudovít Zlochovci, dvojičky Ján a Jozef Čapkovičovci, V. Hrivnák, J. Fillo, P. Mutkovič, A. Horváth, I. Hrdlička, Ľ. Cvetler, L. Móder, K. Jokl, B. Bizoň, J. Határ, J. Hlavenka i náhradný brankár J. Kontír. Víťazom pomohli aj J. Popluhár, ktorý práve odchádzal do Francúzska, a v lige aj M. Sokol. Ročník predtým pripravovali pôdu ešte J. Obert, J. Medviď a J. Tománek s brankárom M. Sedílkom.
Slovan postupne vyradil AC Turín po výsledkoch 1:0 vonku a 2:1 doma, s AFK Dunfermline remizoval vonku 1:1 a doma vyhral 1:0. Finále bolo 21. mája v Bazileji pred 22 000 divákmi. Slovan zvíťazil 3:2 po góloch Cvetlera, Hrivnáka a Jána Čapkoviča, odpovedali Zaldua a Rexach, rozhodoval Holanďan Van Ravens. Zostava Slovana: Vencel - Fillo, Hrivnák, A. Horváth, J. Zlocha - Jozef Čapkovič, Hrdlička - Cvetler, L. Móder (Bizoň), Jokl, Ján Čapkovič. Barcelona: Sadurni - Franch (Pedera), Eladio, Olivella, Rifé - Zabalza, Fusté - Pellier, Castro (Mendoza), Zaldua, Rexach.
Predseda UEFA Švajčiar G. Wiederkehra takto blahoželal hráčom: „Ďakujem vašim chlapcom za tento krásny zážitok. Na finále Slovan - Barcelona sa bude dlho spomínať. Je to predsa krásne, keď človek aj vo veľkom zápase vidí päť gólov. Pohár patrí Slovanu právom." Finálový zápas značne prevýšil očakávanie všetkých expertov futbalu. Vyzdvihovali úroveň hry aj športovú hodnotu zápasu.
V komentároch sa najviac hovorilo o nečakane otvorenej hre, čo bolo v období vtedajšieho defenzívneho futbalu skutočne raritou. Upútala aj skutočnosť, že Slovan sa ani na chvíľu neuchýlil k bráneniu výsledku a hral vyrovnanú partiu, aj keď mu, najmä v závere, priháralo. To mu získalo priateľov na štadióne i pri obrazovkách. Domov sa šlo cez Viedeň a Berg do Petržalky a ďalej na štadión, kde už vyhrávala dychovka a oslavovalo sa, ako sa patrí. Bez trénera. Neobyčajne citlivý muž mal oprávnené obavy, že by slzy neudržal ako mnohí iní, aj keby sa oslavovalo týždeň. Slovan bol v tom ročníku druhý za Spartakom Trnava a pred Spartou Praha.
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
Z pripravovanej publikácie Belasá deväťdesiatka
(Pokračovanie nabudúce)