Úspechmi boli aj dve druhé miesta
Po zisku troch titulov majstra republiky sa mužstvám stáva, že bývajú vyčerpané, obohrané a stratia potrebnú iskru naháňať sa za prvým miestom. V prípade Slovana sa to nepotvrdilo, hoci nejaké starosti nastali.
J. Jajcaj prestúpil do Teplíc, A. Malatinský sa vracal späť do Trnavy, J. Steiner a V. Skyva rukovali do ATK Praha, V. Pokorný sa zo základnej služby do Bratislavy už nevrátil, zostal v Česku. Mladíci v mužstve už pod vedením K. Bučku, s ktorým spolupracoval aj A. Bulla, dozrievali a boli čoraz viac použiteľný. Navyše zo Žiliny sa vrátil, po jej záchrane v lige, E. Pažický a v šiestich zápasoch hneď prispel deviatimi gólmi. Mužstvo sa síce ani raz v tomto období nedostalo na prvé miesto tabuľky, ale stále ho malo na dosah.
Sparta Praha, ako najväčší konkurent pod menom ČKD Sokolovo, však neurobila chybný krok. Nedovolila už, aby rozhodovalo skóre, získala titul s bodovým náskokom a aj skóre mala lepšie. Čože je to však bodík v dlhodobej súťaži? Preto sa rok 1952 považoval pre Slovan za veľmi úspešný. Pri troche šťastia, mohol mať náš klub aj ďalší titul. Objavili sa však aj zbytočné chyby.
Horliví funkcionári v rámci očisťovania futbalu od nešvárov súhlasili s vyradením A. Malatinského z kádra a prišili mu nedovolené obohacovanie pri vedľajšej činnosti, fingované zamestnanie a branie peňazí za bočné trénovanie. Sekcia ho vylúčila z radov reprezentantov a rok mal zastavenú činnosť. Keby bol hral... Bilancia roka 1952 bola takáto: 26 zápasov, 18 víťazstiev, 4 remízy, 4 prehry, skóre 59:25 a 40 bodov. Najlepší strelec bol Pažický s 10 gólmi a káder vyzeral takto: Reimann, Venglár, Kadlec, Hložek, J. Gögh, Benedikovič, F. Skyva, Cimra, Tegelhoff, Baláži, Vičan, Hlavatý, Ujváry, Greššo, Pažický, Laskov, J. Steiner, Ivan, E. Arpáš, F. Skyva.
Ešte raz v tomto desaťročí sa už Slovan ÚNV Bratislava priblížil k ligovému vrcholu. Bolo to v roku 1956, hneď po získaní štvrtého titulu, o ktorom ešte bude reč. V mužstve bol už A. Moravčík zo Žiliny i J. Obert z Nitry. Opäť hral aj omilostený E. Pažický. Zvýšila sa však konkurencia, keď k Sparte a Slavii (Dynamu) prišla silná Dukla Praha, ktorá si vyberala hráčov z celej republiky. To už bolo nad sily Slovana, hoci ho stále viedol tréner Ľ. Šťastný a praktizoval naďalej moderný útočný štýl hry. Najvyšší výsledok bol 6:3 v súboji s Ostravou a potom trikrát 3:0 so Spartou, Hr. Králové, Trnavou a Žilinou. Výrazne však klesla strelecká bilancia. Moravčík dal 20 gólov, ale Bíly a Hlavatý len po 6 a Pažický 4 - hoci hral iba pol ročníka. V roku 1956 to teda nevyšlo naplno, a to ešte hrali Jajcaj, Vičan, Pažický, Benedikovič, Beňa, Čirka, Vengloš, dokonca aj Tegelhoff. Bilancia 1956 bola 22 zápasov, 10 víťazstiev, 7 remíz, 5 prehier, skóre 37:23 a 27 bodov. Druhé miesto potvrdzovalo, že belasí stále patria do čs. špičky, veď iba rok predtým získali v krátkom čase už štvrtý titul majstra republiky.
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
Z pripravovanej publikácie Belasá deväťdesiatka
(Pokračovanie nabudúce)