Nečakaná senzácia: Tri tituly za sebou

Prvý titul majstra v roku 1949 mal veľký ohlas. Hovorilo sa najmä o nečakaných príčinách napredovania mužstva. Bol to však už kolektív vo väčšine zrelých futbalistov, z ktorých viacerí prevyšovali inteligenčný koeficient súperov.

O trénerovi Ľ. Šťastnom sa chyrovalo, že vidí, pokiaľ ide o futbal, o desať rokov dopredu. Viedol hráčov po cestičke útočnosti a moderny a hráči to pochopili. Využívali prvky WM-systému, čo robilo súperom veľké starosti. Chlapci z Tehelného poľa mali predstih aj v kondícii, preto mohli útočiť a plniť trénerove predstavy o taktike. Všetci hráči majstrovského kádra vošli do pamäti fanúšikov a takmer všetci sa stali v českej konkurencii reprezentantmi ČSR. Preto patrí prvý káder belasých k najslávnejším v histórii klubu. A k nemu pribudli aj ďalšie dva tituly, keď Bratislave neunikol druhý ani tretí primát, čo už bola hotová senzácia.

V roku 1950 sa zdalo, že všetko môže pokračovať, aj keď Pažický a Pokorný narukovali a do Prahy sa vrátil aj Preis, zatiaľ čo Šimanský šiel domov do Prešova. Nebolo ich ľahké nahradiť, hoci prišiel A. Malatinský z Trnavy, J. Steiner z Košíc, J. Greššo zo Zvolena a z náhradníkov začali hrávať I. Fillo a J. Kováč. Výsledky preto neboli také výrazné, zohranosť zaškrípala, entuziazmu ubudlo rovnako ako atraktivity. Bilancia bola oveľa slabšia: 26 zápasov, 16 výher, 3 remízy, 7 prehier so skóre 62:35, celkove 35 bodov. Medzi tromi 35-bodovými (NV, Sparta a Železničáři) to však stačilo na prvenstvo. Najlepšími strelcami boli Laskov 12, Malatinský a Tegelhoff po 10, Šimanský 6, Preis a J. Arpáš po 5 gólov. O titul sa bojovalo do posledného kola a pri rovnosti bodov rozhodoval o poradí pomer gólov. NV vyhral o päť stotín. Belasí mali v tých rokoch dobrú základňu, úspešný bol dorast i B-mužstvo a tréneri sa mohli spoliehať na svojich.

Atraktivita mužstva sa však nevracala na úroveň roku 1949. Hráči starli, vytrácalo sa nadšenie, ale mladí starších ešte nevytláčali zo zostavy. Starosti boli najmä s útokom, ktorý dával stále menej gólov. Suverenita hráčov nášho NV sa neobjavila v plnej sile a mužstvo získalo tretí titul až v poslednom zápase s Plzňou (1:1) a malo opäť lepší pomer gólov než Sparta Praha a Dynamo Košice. Bilancia majstra: 26 stretnutí, 14 víťazstiev, 5 remíz, 7 prehier, skóre 58:36 a 33 bodov. Bolo to prvenstvo „o chlp". Vzápase NV - Plzeň unikol totiž Svoboda, šiel sám oproti Reimannovi, prekonal ho, ale pomalá lopta narazila iba na žrď! Boli to nervy pre všetkých prítomných. Najčastejšia zostava: Reimann - Venglár, Vičan, Steiner - Baláži, Jajcaj - Skyva, J. Arpáš, Malatinský, Tegelhoff, Laskov. Do kádra ešte patrili Plško, Ružovič, Hložek, J. Steiner, V. Hlavatý, E. Pažický, J. Kováč, Fillo, E. Arpáš, Greššo. Len Malatinský so 14 gólmi sa už zapísal medzi najlepších strelcov. Belasé mužstvo bolo napriek všetkému trechampion a doteraz je najúspešnejšie a najpopulárnejšie medzi všetkými slovenskými tímami.

Jozef Kšiňan, Igor Mráz
Z pripravovanej publikácie Belasá deväťdesiatka
(Pokračovanie nabudúce)