Štyri tituly a prelomená nadvláda Prahy
Hneď v povojnových rokoch malo bratislavské mužstvo pred ostatnými náskok. Predsa len, aj v rokoch vojny sa hrala na Slovensku ligová súťaž a na rozdiel iných štátov sme nemali zastavený ani medzinárodný styk. Slovensko zohralo 16 zápasov.
Bola to výhoda najmä proti českým mužstvám, kde patrili pražské kluby Slavia aj Sparta stále k európskej špičke. ŠK Bratislava bral zase na Slovensku s výnimkou jedného všetky tituly majstra. Práve v tých rokoch (1949), po názve ŠK dostal klub nové pomenovanie - NV Bratislava a dostal sa do nových Celoštátnych majstrovstiev. Všetky kluby sa vtedy premenovávali, aby sa dostali pod krídla závodov, ktoré ich sponzorovali. Vedenie futbalu navyše hľadalo nové spôsoby, ako hrať, lebo išlo o Česko, Moravu aj Slovensko. Preto bolo veľa reorganizácií, čo však celkovej kvalite neprospievalo.
Napríklad v roku 1952 bolo na druhom stupni po majstrovstvách republiky 21 skupín krajských majstrovstiev, teda „druhej ligy" a Slovensku patrilo šesť skupín po 12 účastníkov. Toľko klubov Slovensko tak vysoko už nikdy potom nemalo. Po spleti reforiem dostala najvyššia súťaž až v roku 1956 názov, ktorý mal byť od začiatku - 1. liga. Slovan dobre prekľučkoval pralesom dobrovoľných športových organizácií DŠO a od roku 1953 si vymenil NV za Slovan. Nielen zmena názvu však pútala.
V priebehu desiatich rokov po vojne získal klub štyri tituly majstra republiky a už v roku 1949 prelomil vôbec prvý raz nadvládu pražských klubov. Dvakrát bol v tabuľke druhý, dvakrát v prvej päťke a len dvakrát zakolísal, raz s deviatym a raz s ôsmym miestom. Zaujímavosťou bolo, že hneď po tituloch viditeľne výkonom neklesol a skončil druhý. Kritickejšie boli až tretie roky po prvenstvách!
Úspešná cesta belasých sa v tých rokoch považovala za zázrak. Veď práve v roku 1949 už hralo mužstvo bez všetkých repatriantov. Do Španielska sa presťahoval tréner F. Daučík a tak sa čakalo, čo bude ďalej. Prišlo však k veľkému prekvapeniu. Mužstvo prevzal L. Šťastný, usadil sa s ním na prvom mieste a neopustil ho, kým mu nedali do rúk pohár majstra! Moderný WM-systém vyhral nad českou uličkou. Bratislavčania rozdávali góly ako Mikuláš darčeky a zapísali si skvelú bilanciu: 26 stretnutí, 18 víťazstiev, 5 nerozhodných výsledkov a tri prehry, skóre bolo 93:33 a celkový zisk 41 bodov.
Najčastejšia zostava bola nasledujúca: Reimann - Venglár, Vičan, Jajcaj - Baláži, Pokorný - Laskov, Pažický, Tegelhoff, Preis, Šimanský (V. Hlavatý, Kaiml, Hrnčár). Do kádra patrili aj Oprchal, Hložek, Ružovič, Plško, V. Skyva, Fillo. Nezabudnuteľný zostal rekord útočníkov: Laskov dal 28 gólov, Pažický 19, Tegelhoff 6, Preis 24 a Šimanský 17. Štyria z nich patrili do prvej desiatky najlepších strelcov ligy. To sa tak často nestáva.
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
Z pripravovanej publikácie Belasá deväťdesiatka
(Pokračovanie nabudúce)