Hummelov rodný dom má len tradíciu

Hummelov rodný dom má len tradíciu - Pamatnik1

Charakteristickým znakom európskych miest v stredoveku a vlastne až do konca 18. storočia bývali mestské opevnenia. Kamenné hradby a hlboké priekopy pred nimi mali chrániť obyvateľov mesta pred útokmi nepriateľov.

Aj keď boli hradby nedobytné, podarilo sa niekedy nepriateľovi do vnútorného mesta preniknúť. Nie prekonaním hradieb, ale skôr zradou niekoho z mesta. Občas sa stávalo, že obyvatelia mesta sa vzdali a otvorili brány dobrovoľne.

Hradby boli obyčajne postavené okolo osídlenej plochy tak, aby bol k nim z vnútornej strany pomerne ľahký prístup. Na vnútornej strane bývala ulička, prístupná inými uličkami, ktoré sa lúčovite rozbiehali od centra mesta. Tak sa mohli v prípade potreby ochrancovia mesta čím skôr presunúť na ten úsek hradieb, ktorý bol najväčšmi zvonku ohrozený.

Aj v starom Prešporku boli paralelne s hradbami uličky pre obrancov. Ako pôvodne vyzerali, o tom sa zachoval doklad už len na západnej strane mesta. Úzky úsek zachovanej obrannej uličky sa nachádza za rímskokatolíckou teologickou fakultou (Kapitulská). Bližšiu predstavu o takej obrannej uličke pri hradbách si možno urobiť v iných mestách. Rovnaká alebo veľmi podobná ulička sa tiahla pozdĺž hradieb aj na mieste terajšej ulice Na vŕšku, Baštovej, Zámočníckej, Františkánskej, Nedbalovej. V 18. storočí si chudobní ľudia pristavovali v uličke na vnútornú stranu hradieb domčeky, ktoré však museli v prípade nebezpečenstva odstrániť.

Až od konca 18. storočia sa smeli k hradbám pristavovať stále murované domy. Tým vznikla napríklad definitívna zástavba Zámočníckej a Františkánskej ulice.

Na miestach, kde do obrannej uličky vyúsťovali na ňu kolmé prístupové uličky, stáli obyčajne veže (bašty) opevnenia. Po ich zbúraní (po roku 1774) sa naskytla možnosť spojenia s predmestiami, ktoré boli predtým za hradbami. Výsledkom sú Strakova (predtým Malá Ventúrska), Široké schody (a teraz aj tunel pod nimi) na konci Klariskej, vyústenie Uršulínskej do dnešného Námestia SNP a vyústenie Klobučníckej ulice pri Tržnici.

Vytvorenie dnešnej Klobučníckej ulice po roku 1900 bolo doteraz najdrastickejším zásahom do stredovekého urbanizmu mesta. Na jej mieste sa nachádzala úzka a zakrivená ulička, ktorú volali Malou Klobučníckou (Huter-Gässl), na rozdiel od Veľkej Klobučníckej (Huter-Gassen), ktorá sa dnes volá Nedbalova (predtým Hummelova). Podľa plánu mesta z roku 1765 stálo na Malej Klobučníckej len 7 domov, tri na severnej strane, v susedstve kláštora uršuliniek, a štyri na strane južnej. Kláštor sa už dlho snažil jednoposchodové domky mešťanov kúpiť a rozšíriť sa tým smerom. Podarilo sa to na konci 19. storočia, keď na mieste stredovekých domov postavil Ludwig Gratzl novú školskú budovu vo viacerých stavebných fázach.

Domy naproti, na južnej strane ulice, stáli ešte asi o pätnásť rokov dlhšie. Potom, súčasne s výstavbou mestskej tržnice (1912) zbúrali aj tie, aby na ich mieste podstavili obytné domy pre mestských zamestnancov podľa projektu architekta Henricha Szántóa (1910). Zbúranie starej úzkej „malej" Klobučníckej ulice a výstavba dnešnej boli výsledkom architektonickej súťaže, ktorú mesto vypísalo na riešenie prepojenia Primaciálneho námestia a terajším Námestím SNP už v roku 1903.

Zaujímavé je, že hoci v tom čase už bolo mnoho fotografických záberov zo zákutí mesta, nie sú doteraz známe fotografie po roku 1903 demolovaných domov v areáli dnešnej Klobučníckej a dnešnej Nedbalovej ulice. Museli však existovať. V majetku dávno zosnulého grófa Mikuláša Pongrácza sa nachádzali dokonca amatérske snímky z obdobia demolácie starých domov. Bratislavský architekt Andrej Szönyi publikoval v roku 1967 vo svojej knihe Tak rástla Bratislava prvý raz fotografiu domu na južnej strane Malej Klobučníckej. Na dome je čitateľný nápis J. N. HUMMEL´S GEBURTSHAUS.

Medzi oknami samotného domu na poschodí bola v nike umiestnená baroková kamenná skupina Korunovanie Panny Márie. Tú pri búraní domu zachránili a vložili ju do zamurovaného okenného otvoru na domčeku, ktorý stál umiestnený vzadu vo dvore. S kamennou plastikou na zadný domček preniesli aj tradíciu Hummelovho „rodného domu". Hoci nikde nejestvuje dôkaz, že by sa Hummel narodil práve tam, vzadu vo dvore.

Štefan Holčík
FOTO - archív