Prepoštský dvor nebol v meste najstarší

Prepoštský dvor nebol v meste najstarší - Pamatnik03 1

V druhej polovici 19. storočia sa zvýšil záujem obyvateľov mesta o jeho históriu a pamiatky. Neboli to vlastne ani tak tunajší rodáci (Franz Floridus Romer), ako skôr prisťahovaní občania z radov inteligencie, ktorí sa venovali výskumu histórie a hľadali počiatky dejín mesta.

Z profánnych objektov priťahovala pozornosť najmä Stará radnica, kde už v polovici 19. storočia z iniciatívy vtedajšieho mestského kapitána Franza von Mottko uskutočnili romantickú obnovu sedilií v prejazde pri veži.

Veľkej popularite sa tešili staré objekty a hľadal sa najstarší dom v meste. Po dlhšom uvažovaní sa dospelo k názoru, že najstarší zachovaný dom v meste stojí na Kapitulskej ulici (teraz číslo 4, pôvodne 15). Bol to vlastne dvor s dvoma pomerne chudobnými prízemnými budovami po stranách, všeobecne známy ako Probsthof - prepoštský dvor. Vtedy v ňom bývali služobníci prepošta, pôvodne možno slúžil ako zázemie blízkeho prepoštského paláca, najmä ak si uvedomujeme, že tam mohlo byť aj miesto pre kravy (čerstvé mlieko), kozy, hydinu. Jednoducho, mohol to byť hospodársky dvor jedného z najvyšších cirkevných hodnostárov v meste. V 19. storočí pôsobili jeho stavby pomerne zničeným dojmom - ako na obrázku publikovanom v druhom zväzku diela Geschichte der Stadt Pressburg od profesora Tivadara Ortvaya v roku 1894.

Oblúčkový ornament pod strechou pravej budovy sa považoval za dôkaz, že budova vznikla dávno v románskom období. Malé okienka a zdevastovaný stav prispievali k dojmu starobylosti objektu. Do konca druhej svetovej vojny bola Kapitulská ulica obývaná najmä kanonikmi (členmi združenej kapituly). Patrili k najvyššej inteligencii mesta, po vojne však prišli o svoje príjmy, a teda len živorili. Časti svojich rezidencií prenajímali ako nájomné byty. Nájomným domom bol už dávno aj voľakedy slávny šľachtický palác, ktorý naposledy patril grófskej rodine Esterházyovcov.

Po roku 1948 všetkými bytmi v meste disponoval národný výbor. Byty prideľoval oprávneným žiadateľom bez ohľadu na majetkové práva vlastníkov či užívateľov domov. Veľké byty sa rozdeľovali pre viacerých užívateľov. Stalo sa tak aj s domami na Kapitulskej ulici. Priestory v bývalom prepoštskom dvore sa už rozdeľovať nedali. Žilo v nich aj tak v neľudských podmienkach mnoho ľudí, napríklad mnohodetná chudobná rodina, na ktorú sa ešte dívali veľmi krivo pre jej nemecké priezvisko. Objekt nemal nijakú údržbu, pomaly sa rozpadal. Katolícka cirkev ako majiteľ sa k nemu vôbec nemohla hlásiť.

Po roku 1962 dom vyprázdnili a rozhodlo sa o jeho rekonštrukcii. Dôkladný architektonický prieskum ukázal, že dom nie je najstarší v meste, ale že vznikol niekedy v druhej polovici 15. storočia. V porovnaní s inými do toho istého obdobia datovanými kamennými meštianskymi domami je tento objekt skôr dedinským domčekom. Napriek tomu patril v 15. a v 16. storočí k významným domom na Kapitulskej ulici a bol pravdepodobne rezidenciou niektorého kanonika. Najväčším prekvapením bolo konštatovanie, že pravá stavba bola pôvodne poschodová. Okná objektu boli orámované keramickými prefabrikátmi, napodobeninami oveľa drahších profilovaných rámov tesaných z kameňa.

Po dôkladnom reštaurovaní a po obnovení poschodia pravej budovy slúžil objekt vyše dvadsať rokov ako veľmi úspešný klub dôchodcov. Hoci bol v zásade určený pre dôchodcov z historického jadra mesta, vyhľadávali ho aj penzisti z iných štvrtí a aj zo vzdialenejších mestských častí. V 90. rokoch sa činnosť klubu skončila. Ešte niekoľko rokov tam pôsobila charitatívna ustanovizeň, objekt však začal pomaly pustnúť. Dnes znovu pôsobí opusteným dojmom.

Štefan Holčík
FOTO - archív